Profil uživatele Peto
Recenze:
Ursiny, Dežo / Modrý vrch
"Modrý vrch" podľa mňa patrí k štyrom najlepšim Dežovým albumom, a do top 20 československých rockových albumov.
Dežo vtesnal komplikovanosť svojich kompozícií do kratších, ešte kompaktnejších útvarov. Zároveň ide snáď aj o jeho najfarebnejší, najrôznorodejší album.
"Cestujúci" - Úvodná pulzujúca pasáž sa strieda s nádhernou miniatúrou len Deža spivajúceho s klavírom, a potom nasleduje opäť pasáž s celou kapelou, tentokrát až omanne uspávajúca, a časti sa prestriedajú.
"Lúka" - nádherná sugestívna balada s úžasnými sláčikmi, orgánom Mariána Vargu a skvelým Ursinyho spevom.
"Obrázok hráča " - Štýlovo a výrazovo dosť podobný "Cestujúcemu", dynamická úvodná pasáž sa opäť strieda s pomalšou, introspektívnejšou. Dežo hrá v skladbe pekné, sugestívne sólo.
"Modrý vrch" - príjemne pulzujúci sugestívny úvod stieda rýchlejšia časť podfarbujúcimi klávesmi a skvelou Daněkovou basou. Ursiny rozohráva výborné gitarové sólo. Ďalšia pasáž s nádhernou flautou a sláčikmi patrí k tomu najsugestívnejšiemu, čo Dežo nahral. V ďalšej rýchlejšej časti vkusne dominuje saxofónové sólo.l
"Pod hladinou" - Len Dežov spev a Filipov klavír, pripomínajúci prúdiacu vodu. Melodicky jedna z najkrajších Dežových skladieb, má v sebe čosi zo šansónu. To isté platí aj pre spev. Asi najnežnejší kúsok, aký nahral.
"Pristátie v marci" - hudba až trochu k funky, minimalistická gitara akcentuje niektoré spevné linky. Spev pôsobí príjemne uvoľnene, čo platí aj pre saxofónové sólo.
"Spomienka na drozda" - krásny gitarový úvod a svižný spev nahradí introspektívna pasáž, kde popri Ursinym dominuje Vargov organ, a nasledduje až funkyovo dôrazná pasáž. Dežo sa ukazuje aj ako mimoriadne dobrý doprovodný gitarista, napokon strieda pokojne plynúce gitarové linky s organom.
"Modrý vrch II" - štruktúrne nadväzuje na prvú časť, invenčný je ale rovnako ako prvý. Sugestívny spev nad pulzujúcou basou účinne dopĺňajú Dežove úsporné gitarové linky a podobne koncipované dlhšie sólo.
"Nad riekou" - uvoľnene pôsobiaca bluesovka
s Dežovou ostrou gitarou a spevom, čo k uvoľnenému tempu atvorí pekný kontrast. K farebnodsti prispieva ústna harmonika Ondřeja Konráda.
"Útok z hlbokého rána" - miniatúra založená na ospalom rytme, a sugestívnom Dežovom speve.
"Všetko vo vajci" - ďalšia miniatúra,no omnoho rýchlejšia, a bluesovo melodická a uvoľnená. Na záver prosí Dežov troj,či štvorročný syn Kubo o prídavok: "Eśte! Eśte!"
A hoci vtedy nechápal, o čo ide, nenímal otcovu hudbu až natoľko intenzívne, odzrkadľuje aj moje pocity.
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Modrý vrch
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo
Ursiny, Dežo / 4/4
Dežov najprístupnejší album pre masovejšie publikum, album výsostne pesničkové. "Bez počasia" je síce ešte kratší, a obsahuje viac skladieb, no je oveľa introspektívnejší.
"Tebe" - skvelá, oddychová , melodická pesnička s nádherným, živelným Ursinyho spevom. Kaššayova basa skvele pulzuje, a Ursiny sóluje a sóluje, na neho až nezvykle dlho.
"Silvestrovský beh" - introspektívnejšia, o niečo ostrejšia, dominujú elektrické husle Richarda Kroczeka.
"Air Mail" - svižná, úchvatne pulzujúca, najväčšmi zvukovo dominuje Vlado Kaššay, a Dežo dravo sóluje.
"Rozhovor" - o niečo pomalšia, sugestívnejšia skladba, Karvašove klávesy sú tu výraznejšie, skladba je vďaka nim farebnejšia, a vzniká pekný kontrast s dôraznou rytmikou. Krátke sólo rozohráva Richard Kroczek.
"Počasie pre lakomcov - kompozične o niečo slabšia, monotónnejšia, zaujmú dvojhlasy Ursinyho gitary a Kroczekových huslí. Dežo opäť skvelo sóluje.
"Gol den lip" - krásna, bluesovo ladená uvoľnená pesnička, ktorej coververzia zaznela vo filme "Muzike". Skvelé gitarové sólo k pesničke prinášajúcej "letné pocity".
"Iný stav" - až reaggaeovo uvoľnená, pohodová skladba so silným melodickým potenciálom, aj keď k popu v bežnom ponímaní má ďaleko. Zvuk si stále drží ostrosť výrazu. Opäť aj gitarové sólo.
"Ranné správy" - úvodné viachlasy pripomínajú gospel, skladba sa však po chvíli priblíži až k pulzujúcemu funky - opäť skvelý Kaššay a prevzdušňujúce klávesy.
"Počasie pre bohatých" - jednoduché gitarové figúry sú popretkávané klávesmi, oproti väčšine skladieb o niečo menej výrazná, z monotónnosti ju vytrháva len Dežova ostrá gitara a občas spev.
" Júlia v zime" - oveľa lepšie, sugestívnejšie. Ku gitare a klávesom sa opätovne pridávajú husle. Skvelé Kroczekovo sólo miestami pripomínajúce skôr elektrickú gitaru patrí k najlepším inštrumentálnym kúskom albumu.
"Kameň" svojou náladou a určitou krehkou introspektívnosťou pripomína "Hádanku" z nových máp ticha". Krátke Dežovo sólo má zaujímavé, až orientálne názvuky.
"Sebe" - skladba, ktorá má najbližšie k bigbítu - dopredu ju ženie účinný gitarový riff. rockovo akcentujúci spev a Dežove sóla. Objavuje sa dokonca aj saxofón. Záverečný hurónsky smiech a komentáre k hláške "ča ča ča" v piesni podčiarkujú uvoľnenú atmosféru albumu.
Na Dežove pomery, ako som už spomínal, neobvykle široko prístupný album. Na žiadnom albume navyše nehral toľko gitarových sól, rytmika je často až živočíšna. Tým, ktorí chcú s Dežom ešte len začať, odporúčam na úvod práve "4/4", alebo "Príbeh".
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - 4/4
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo
Ursiny, Dežo / Nové mapy ticha
Kratšie skladby, väčšia rozmanitosť a Dežo na gitare.
"Nové mapy ticha" - v úvode skvelá pulzujúca rytmika a Dežov doprovod na gitare takmer funky. Filipova pasáž s Polymoogovým sólom sa mi páči o čosi menej, aj keď Daněk pod ním parádne pulzuje na base. Pasáž "Prvá tráva blúdi" náladou a zvukom
pripomína náladou a štýlom predošlý album.
"A na to myslím" je o poznanie komornejšia. V Dežovom speve a Filipovom klavírnom doprovode cítiť jazzové vplyvy. Istú zádumčivosť skladby presvetľuje Vargov organ Opäť výborná basa, najmä v rýchlejšej strednej časti. V závere nádherný minimalistický duet Vargu na organe a Deža na gitare.
"Na malej stanici" začína štýlovo podobne ako prvá skladba, zatiaľ čo pasáž "Bola v ňom sviežosť" pripomína predošlú skladbu. Nasleduje nádherná, uvoľnená, priezračná pasáž o pobyte na stanici", ktorú strieda ďalšia, až crimsonovsky temná a hypnotizujúca, so skvelou Dežovou minimalistickou hrou na gitare a saxofónom Dušana Húščavu", a po opätovnom prestriedaní sa motívov skladbu uzatvára Dežovo minimalistické sólo.
"Dnes v noci" je na Dežove pomery až pop, avšak veľmi inteligentne urobený, s príjemným pohupujúcim sa rytmom a dlhším, výborným gitarovým sólom. Dežo mal ako gitarista bluesové cítenie, čo príjemne kontrastuje s jeho k náročnejším, žánre prekračujúcim skladateľským naturelom.
"Víťaz" je príjemná krátka vypchávka, nasledovaná skladbou "Zelené jablko", ktorá ako samostojaca skladba pôsobí výborne, no na albume ako celku skôr ako vypchávka, využívajúca na albume oblasti už preskúmané, aj keď je omnoho lepšia než väčšina súčasnej hudobnej produkcie.
"Domestic flight" patrí k Dežovým najtemnejším a najsugestívnejším veciam, hlavne vďaka úvodnej, časti, ktorá sa v skladbe ešte dvakrát opakuje. ktorá stavia na hutných bicích Filipových klávesoch.
Pulzujúca rýchla pasáž, ktorá po nej v obidvoch prípadoch nasleduje, je zvýraznená skvelým, agresívnym Ursinyho sólom, ktoré v druhej, rýchlejšej časti dopĺňa Filip na klávesy.
"Hádanka" s jemným doprovodom sláčikov a akustickej gitary predstavuje Deža ako autora, schopného napísať aj jemnú, melodickú miniatúru, ktorá je rovnako sugestívna ako predošlá.
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Nové mapy ticha
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo
Ursiny, Dežo / Pevnina detstva
Dežov druhý album, prvý s textami básnika Ivana Štrpku
a slovenskými textami, ak nerátame miniatúru "Vtáci" s textom Dušana Mitanu.
Štrpka mal vtedy za sebou dve zbierky poézie a ako člen básnickej skupiny "Osamelí bežci", ktorí verejne neprekypovali nadšením z príchodu vojsk Varšavskej zmluvy", mal problémy publikovať. Ursiny bol na tom do určitej miery podobne, takže spolupráca pomohla obom.
Album pôsobí štýlovo a zvukovo jednoliato, okrem artrockových vplyvov tu cítiť aj vplyv fusion. Jednoznačne dominuje pulzujúca basa Antona Jara, Filipov podmanivý klavír, sláčiková skupina pod vedením Milana Tedlu a Ursinyho spev. Ten bol výborný vždy, no z pohľadu jeho albumov ako celku je tu asi najdokonalejší. Škoda, ako už uviedol aj nowhere_man, že sa Dežo nechytil gitary. Štýlovú a náladovú jednoliatosť albumu možno vnímať pozitívne aj negatívne. Osobne mám radšej viac farebnosti "Modrého vrchu", či "Zelenej", aj keď tá je štýlovo podobne jednoliata ako "Pevnina detstva". Ak Jaslovský písal o tom, že Ursinyho albumy by bolo možné zaradiť do príbuzných dvojíc, "Pevnina", podobne ako "Provisorium" ostáva bokom, nemá dvojičku.
Najvýnimočnejším ho robí už spomínaný zvuk. Dežo už na žiadnom albume neznel tak majestátne a pompézne. Tie nasledujúce majú svoje čaro niekde inde.
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Pevnina detstva
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo
Ursiny, Dežo / Provisorium
Dnes už legendárny, prvý album Deža Ursinyho spolu
s Jarom Filipom a fenomenálnym Flamengom mínus Ivan Khunt a Pavel Fořt.
Album obsahuje skladby, ktoré Dežo už hrával s prvým Provisoriom v zostave Ursiny, Filip. Daniš, Mallý, I have found sa vo veľmi podobnej verzii zachovala ako nahrávka z rozhlasu z roku 1968, takže Dežo bol priekopník aj v celosvetovom meradle, len o ňom nikto na Západe nevedel.
"Christmas time" s niekoľkými zmenami tempa, farebnosťou nálad, skvelou pulzujúcou rytmikou a sólami Ursinyho a Filipa považujem za vrchol albumu.
Podobne je na tom dramatická balada "Apple tree in winter" ,kde dominuje Ursinyho spev, krištáľové piano Filipa a zlovestnosť striedajúcu sa so smútkom akcentujúce sláčiky.
"Looking for a place to spend next summer" je o niečo slabšia, osobne mám radšej koncertnú verziu z roku 1971, kde sa aj napriek horšiemu zvuku výraznejšie vyníma kontrast introvertnej, melancholickej strofy a dravého refrénu. Tam vystrihol aj lepšie gitarové sólo.
"I have found" je príjemný jazzrockový kúsok s výborným Ursinyho vokálom. Ruší ma bubenícke sólo (patrí skôr na koncert než na štúdiovku, aj keď Erno Šedivý bol aj s Hájkom a Vladom Čechom najlepší bubeník v Československu.
Celkovo teda"len" štyri hviezdičky. Osobne mám o čosi radšej Modrý vrch, Zelenú a Príbeh, aj keď to už je o iný Ursiny.
Provisorium by som napriek tomu zaradil do top 20 československých rocckových a progrockových albumov, ktoré vznikli v dvadsaťročnici 1968 až 1989.
Vrelo odporúčam (aj napriek horšej kvalite) koncert Provisoria z roku 1971, ktorý vyšiel na 2CD Pevniny a vrchy 2.
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Provisorium
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo

| 2013-06-15 |
| 2013-06-15 |