Katatonia
Katatoniu vytvorili, v roku 1991, v Štokholme, dlhoroční kamaráti Anders Nyström (Blakkheim) a Jonas Renkse (Lord Seth). Po viac ako roku skúšania a skladania bolo prvým skutočným plodom ich práce vydanie dema „Jhva Elohim Meth“. Zaznamenané bolo v polovici roku 1992 vo švédskom Gorysound štúdiu a produkoval ho Dan Swanö. Demo bolo okamžite rozpredané čím sa Katatonia dostala do pozornosti holandského Vic-Records, ktorý demo znova vydal ako mini CD s názvom „Jhva Elohim Meth – Revival“. CD sa rýchle vypredalo a povesť o Katatonii sa šírila ako požiar. Anders a Jonas si uvedomili, že pre rast Katatonie potrebujú doplniť jej zostavu. A tak bol do jej radov uvedený basista Gulliaume Le Huche (Israphel Wing), čo im umožnilo uskutočniť prvý živý koncert v ich kariére.
Na konci roku 1992 trojica podpísala jedno albumový kontrakt s dnes už zaniknutou švédskou spoločnosťou No Fashion records. V apríli 1993 sa Katatonia vrátila do štúdia Gorysound (dnes už premenované na Unisound) a nahráva svoje prvé plnohodnotné album „Dance of December Souls“. Produkovali ho Katatonia a Dan Swanö. Album bol okamžitými hitom ako kritikov tak aj metalovej scény. Preč bol black metal ich prvých pokusov, nahradený bol hlbokou melanchóliou a epickými melodickými emóciami. Je zásadnou a teraz už klasickou kapitolou žánru doom metal.
Pozitívna reakcia na tento nový zvuk bola presne tým, čo Katatonia potrebovala počuť. Hnaný rastúcou túžbou po progrese, posunuli hranice ešte ďalej a vracajú sa do štúdia natočiť deaťminútový goth epos „Scarlet Heavens“ Skladba bola nakoniec vydaná Misanthropy records ako 10“ singel.
Na jar 1994 Wrong Again records pozýva Katatoniu podieľať sa na kompilácii a v tom istom roku im talianska spoločnosť Avantgarde Music ponúka nový kontrakt. Katatonia sa vracia ko zvuku vytvorenému na albume „Dance of December Souls“ ale stláča epické proporcie skladieb do viac live-kompatibilného štýlu. Späť v Unisound štúdiu nahrávajú skladby „Black Erotica“ a „Love of the Swan“ pre kompiláciu a EP „For Funerals to Come“ vydané Avantgarde Music začiatkom roku 1996.
Katatonia prekvapuje všetkých pauzou na celý nasledujúci rok. Nysröm a Renkse majú problém nájsť kompletnú a stálu zostavu a to spôsobuje, že sa ich cesty rozdeľujú. Renkse sa venuje svojmu bočnému projektu October Tide zatiaľ čo Nyström rozdeľuje svoju pozornosť medzi dva projekty Diabolical Masquerade a Bewitched.
Začiatkom roka 1996 sa opäť dávajú dohromady Katatoniu a konečne nachádzajú tretieho stáleho člena, ktorým je gitarista z October Tide Fred Norman. Trio sa vracia do Unisound štúdia ale tentokrát sú vyzbrojení iba nápadmi a víziami, žiadne skutočné skladby ešte nie sú na svete. Po dvoch týždňoch nahrávania sa Katatonia objavuje s hotovým albumom „Brave Murder Day“. Vokálne party na tomto albume naspieval Mikael Åkerfeldt (Opeth) potom čo Renkse vyhlásil, že sa na to hlasovo necíti.
Katatonia absolvuje úspešné európske turné a na jeseň 1996 sa vracajú do štúdia aby začiatkom roka 1997 uvoľnili nový materiál. Ich druhý domov – štúdio Unisound navždy zatvorilo svoje brány a tak nahrávajú v Štokholmskom Sunlight Studio. Výsledkom bol mimialbum „Sound of Decay“ znovu pre Avantgarde Music a aj tu prevzal vokály Mikael Åkerfeldt.
V polovici roku 1997 sa vracajú do Sunlight štúdia a začínajú práce na treťom plnohodnotnom albume „Discouraged Ones“. Tentokrát s novým členom – basgitaristom Mikaelom Oretoftom. Renske sa tu vracia do svojej klasickej kombinovanej roly speváka a bubeníka, Åkerfeldtov vklad pre tento album sa mení na rolu vokálneho producenta. Po prvýkrát je tu počuť Renkseho čistý a zreteľný hlas.
Spoločnosť Peaceville Records sledujúca kariéru Katatonie od jej počiatku ponúka skupine dlhodobý kontrakt – na päť albumov. Zase ako trio vracajú sa v roku 1999 do štúdia a pracujú na štvrtom albume „Tonight’s Decision“. Tento album produkuje sama kapela v spolupráci s Åkerfeldtom, ktorý zastáva opäť rolu vokálneho producenta. Ich dlhodobý producent/mixer Dan Swanö prichádza na palubu ako hosťujúci bubeník a tým umožňuje Renksemu plne sa sústrediť na spev. Vďaka silnej medzinárodnej distribúcii Peaceville dosahuje popularita Katatonie netušených výšok. Na konci roka cestujú po Škandinávii ako support pre Paradise Lost v novej koncertnej zostave s bratom Frederika – Mattiasom Normanom na basu a Danielom Liljekvistom na bicie.
V roku 2000 koncertujú po Poľsku a USA spoločne s Opeth a nahrávajú piaty album „Last Fair Deal Gone Down“, ktorý vychádza v lete 2001. Renkse tu dozrel v jedného z najvýraznejších spevákov scény, v jeho hlase znie zraniteľnosť, ktorá núti poslucháča veriť každému slovu textu piesní. To podčiarkuje geniálna práca gitary Nyströma.
V roku 2001 kapela absolvovala plnú koncertnú šnúru ako support pre Opeth. Rok 2002 bolo o Katatonii úplne ticho, skupina si vzala oddych kombinovaný so skladaním materiálu k novému albumu.
V apríli 2003 bol vydaný šiesty album „Viva Emptiness“, ktorý bol nahraný počas temnej švédskej zimy v 301 Studios v Štokholme a v štúdiu Fascination Street v Örebro. Album bol produkovaný duom Nyström/Renkse a mixovaný Jensom Borgenom. Vydanie bolo podopreté celoeurópskym turné v apríli a máji 2003.
V roku 2004 absolvovali dve turné po Škandinávii, minitour Európou a mnoho festivalových vystúpení. Medzi živými vystúpeniami sa začínajú rodiť plány na to ako vytvoriť ďalšie dielo.
Nový rok 2005 priniesol vydanie dvoch kompilácií. Prvú vydala Avantgarde Music pod menom „Brave Yester Days“ je kompletným pohľadom naspäť – do rokov 1992 – 1997. Obsahuje dva disky, kde sú single, demá a výber najlepších momentov z prvých dvoch albumov. Druhý výber vydáva Peaceville „The Black Sessions“ na dvoch CD mapujúcich roky 1998 – 2004 a DVD z koncertu Viva Emptiness turné nakrúteného v Poľsku.
Siedmy album „The Great Cold Distance“ bol nahraný v priebehu leta 2005 v štúdiu Fascination Street a vydaný začiatkom roka 2006. Katatónia vyráža na rozsiahle turné na podporu albumu. Na jar po Európe so supportom kolegov z Peaceville Novembre a potom po Amerike s Moonspell. CD zaznamenáva veľký komerčný úspech ako aj kladné prijatie u kritikov, z ktorých mnohý o označujú ako najlepšie v ich kariére.
V roku 2007 je vydané živé album „Live Consternation“, na ktorom je zachytené ich vystúpenie na Sommerbreeze festivale v roku 2006.
Rok 2009 – Katatonia sa zaviera do štúdia na nahrávanie ôsmeho albumu „Night Is The New Day“. Co-producentom je David Castillo, práca bola rozdelená medzi Studio Mega (bicie) a Ghost Ward Studio, kde prebehla väčšina nahrávania. Hudba je pokračovaním tvrdosti, hĺbky a atmosféry predchádzajúceho albumu. Nový však rozvíja multidimenzionálnu stránku – pohybuje sa medzi progrockovými momentmi, doomom, folkom a klasickými melodickými hymnami, ktoré sú charakteristickým znakom Katatonie.
V marci 2010 skupina vydáva EP „The Longest Year“, na ktorom je aj doteraz nevydaná skladba „Sold Heart“. V septembri 2011 koncertujú po prvý krát v Libanone v historickom rímskom amfiteátri. Opäť raz sa pridávajú k Opeth ako support pre koncertnú šnúru trvajúcu od septembra do novembra. V decembri sa koná špeciálny koncert v Štokholme k 20. výročiu, na ktorom hosťujú predchádzajúci členovia skupiny.
V januári 2012 sa začína nahrávanie deviateho albumu. Pod názvom „Dead End Kings“ vychádza v auguste. V septembri Katatonia koncertuje spolu s The Devin Townsend Project, Paradise Lost a Stolen Babies po severnej Amerike a v novembri koncertujú po Európe s podporou skupín Alcest a Junius.
Zdroj
www.katatonia.com
en.wikipedia.org
Voľne preložil a skrátil: PavolS 12/2012
doplnené 06/2013... (celý článek)
