Battiato, Franco
Francesco Battiato je čelný taliansky hudobník, ktorý sa na počiatku svojej kariéry progresívne vrhal do toho, čo dnes nazývame aj alternatívou, či avantgardou. Napokon, ako mnohí experimentátori, zistil, že radikálne umelecké hľadačstvo je jedna vec a prachy druhá, nuž sa vrhol do vôd populárnej hudby. S ňou sa mu darilo natoľko, že je v Taliansku pojem. Okrem toho sa venoval aj maľovaniu a filmu.
Pochádza zo Sicílie (Riposto, nar. v roku 1945) a hudbe pričuchol v druhej polovici 60. rokov v Miláne. Spolupracoval so skupinou Osage Tribe a v roku 1971 vydal aj jeden z prvých progresívnych singlov talianskej scény La convenzione. Jeho záľuba v elektronickej hudbe, „world“ orientácii a minimalizme sa odzrkadlila na prvých albumoch Foetus (1971), Pollution (1972), Sulle corde di Aries (1973), „Clic“ (1974) a M.elle le gladiator (1975). Dajú sa nájsť prirovnania k nemeckej kapele Can. V roku 1975 vymenil nahrávaciu spoločnosť a pokračoval v chrlení minimalistických albumov ako Battiato (1975), Juke Box (1976) a L'Egitto prima delle sabbie (1977). Hoci v čase vydania jeho albumy nezaznamenali priveľký úspech, dnes sú považované za vrchol experimentálnej talianskej muziky.
Na prelome 80. rokov sa mu podarilo konečne komerčne preraziť a košatú world-elektronickú produkciu si udržal až do 90. rokov. Keďže mu nič nebolo sväté, fičal na soundtrackoch k filmom i na orchestrálnych prezentáciách (operách), keď už, tak poriadne. V roku 2011 vytvoril holografickú operu Telesio a o rok neskôr sa dokonca stal sicílskym regionálnym ministrom pre turizmus a kultúru, ale rýchlo ho z politiky vypoklonkovali za komentár o k*rvách v parlamente.
hejkal 09/2014... (celý článek)
