Leoni, I
Zabudnutá artrocková kapela z talianskej Tortony, I Leoni, stála na počiatku prerodu talianskej populárnej „šesťdesiatkovej“ scény na „sedemdesiatkovú“ progresívnu. Zaradila sa tak po bok priekopníkov typu Le Orme alebo New Trolls, pravda, bez ich úspechu.
Zozbierala sa okolo spievajúceho klávesáka Carla Riccardiho niekedy okolo roku 1970, pričom šlo o trio. V zostave preto pôsobila aj dvojica Giorgio Borgarelli (basa, gitara, spev) a Pierluigi Bertolini (bicie). Už v roku 1970 kapele vyšiel singel Ogni notte/Le bottiglie na značke Ricordi, ktorá v roku 1971 vydala aj debutový album La foresta a ďalší singel Baciare Baciare/Il rinoceronte. Melodický artrock predznamenal nástup takých veličín ako Premiata Forneria Marconi, Banco del Mutuo Soccorso a pod. Zaujímavé je, že všetky kompozície na albume zložil Carlo Riccardi, ktorý nebol členom kapely. V roku 1971 sa na kompilácii San Remo 71 (opäť Ricordi) zjavila jedna skladba kapely, a síce Le folle corsa, šlo o cover verziu singlu kapely Formula 3. Ricordi vydala aj kompiláciu Parata di successi vol.II (1971), kde sa nachádzala skladba Baciare, baciare, premenovanej na Besar, besar. Táto kompilácia vyšle len v Argentíne. A v neposlednom rade kapela nahrala s Lorenzom Viscontim anglicky spievanú skladbu How can you live your life?, ktorá sa stala súčasťou soundtracku k filmu Un posto ideale per uccidere (1971) Umberta Lenziho.
Po vydaní albumu sa skupina rozrástla o gitaristu Paola Stellu, s ktorým hrávala až do konca svojej existencie v roku 1973.
Carlo Riccardi sa neskôr stal známym producentom populárnych talianskych interpretiek, napr. Patty Pravo a Loredana Bertè. A práve na debute druhej menovanej sa v roku 1974 nachádza skladba Sesso z albumu I Leoni (premenovaná na S.E.S.S.O.).
Na CD sa album zjavil v roku 2003 vďaka talianskej odnoži BMG, tá istá značka v roku 2008 iniciovala aj japonské vydanie. V roku 2009 sa zjavila aj platňa, pre zmenu za to vďačíme talianskej odnoži Sony Music Entertainment.
hejkal 11/2015... (celý článek)
