Alluminogeni, Gli - Scolopendra (1972)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 01.05.2012
Toto cédéčko ma zaujalo húsenicovým obalom, nuž som si ho z krajiny v tvare čižmy musel odviesť domov. A dobre som urobil.
Rozbitý džez rockový úvod vystrieda nemenej džez rockový klávesový maratón. La natura e l'universo však má aj silný psychedelický podtón, nakoľko sa hlavná osoba kapely strašne rada sama počúva, ako na klávesoch vyludzuje rôzne zvuky a hluky. Spev je patrične expresívny, ako sa na Talianov patrí. A v závere sa skladba stane skoro latino. Ťažká gitara otvorí melodramatickú skladbu Scolopendra, ktorá sa vyžíva v prehnaných emóciách, čo mám rád. Hard rock si na svoje príde v ráznej Che fumo c'è a možno aj v slákovej balade La stella dia atades, ktorá rozhodne nie je iba tichá. Psychedelické dumanie opantáva skladbu Thrilling. Ťaživé nálady striedajú space výlety, čo dodať. Azda iba to, že v závere sa chrámový organ prebíja s neskutočne hrdzavou gitarou, čo je fasa. Rýchly blues rock Cosmo pôsobí normálne, ale aj tak je to besná jazda. Záver patrí opäť temnej psychedélii menom Pianeta, v speve sa podobá na nejaký prehnane emotívny hard rock a to je všetko.
Je zaujímavé, že talianske jednoalbumové skupiny sa vyžívali v koláži všetkého možného, čo sa k nim donieslo z Británie a doplnili to o kus osobitého temperamentu. Ťažko škatuľkovať, ľahko počúvať, opäť pridávam subjektívnu hviezdu k celkovému hodnoteniu.