Reakce na recenzi:

alienshore - @ 30.09.2012

V prvom rade musím povedať, že Neal Morse ma týmto albumom veľmi milo prekvapil. Nečakal som to od neho pravdupovediac.
Album ako taký samozrejme neprináša nič nové, je to stále typický Morseov štýl. Skôr ma prekvapila nenásilne a veľmi príjemne plynúca hudba. Už hneď prvá skladba Momentum prináša sviežo prepracované nápady a melodické linky, ktoré si smelo razia cestu do mojich uší.
Nečakane ale prichádza pre mňa osobne najhoršia skladba Thoughts Part 5. Neal Morse by sa už mal konečne zmieriť s tým, že nevie skladať multi-vokálne harmónie ala Gentle Giant. Navyše Portnoyove bubnovanie je rovnako fádne ako celá skladba.
Náprava prichádza hneď v krásnej Smoke and Mirrors, ktorá začína skvele znejúcou akustickou gitarou. Následne prichádza citlivá melódia, ktorú podopierajú monumentálne klávesové hradby. Klasický prog rock Weathering Sky iste nikoho neurazí. Beatlesovská poloha a orchestrálne pasaže v songu Freak pripravujú veľmi dobrú pôdu pre najdlhšiu skladbu na albume.
Worlds Without End je opus magnum celej dosky. Už úvodné intro prináša typický Nealov motív, s ktorým sa stretneme aj na konci tejto skladby. V zhruba 12-tej minúte prekvapia dream-theatrovské pasáže. V podstate je celý opus rozdelený do šiestich častí. Po kompozičnej stránke sa jedná určite o majstrovský kúsok z dielne Neala Morsea. Skladba netrpí nedostatkom nápadov, rôznými obmenami a sólovými výpadmi, ktoré nakoniec podliehajú celkovej štruktúre. Celé to končí krásne optimisticky a skoro až víťazne.
Kvalitou prispeli aj hosťujúci hudobníci ako napr. gitaristi Paul Gilbert či Adson Sodré. Album ako taký sa skoro blíži k dokonalosti nebyť druhej skladby. Ale patrí určite k jeho najvydarenejším, lebo Neal Morse sa musel nachádzať vo veľmi dobrej polohe keď písal tento album. Hodnotenie nech si spraví samozrejme každý sám, ale pre mňa je to skoro 4,5 hviezdičiek.