Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.01.2013

Návraty po desaťročiach sú s kapelami zo 70. rokov späté ako cirkev s majetkami a mocou, nuž neprekvapuje, že aj Grinderswitch doznala comebacku a v roku 2004 jej vyšiel album Ghost train from Georgia. Čo čakať od južanskej kapely hrajúcej blues? Asi nie práve rádiovú tvorbu. A práve toho sa vo veľkej miere dočkáme.

Sterilný zvuk, divné klávesy, blues rock Where’d you learn to love like this by mohol byť s troškou nadsadenia považovaný za niečo od Toma Jonesa. A podobne otravný sound opantáva aj zvyšok albumu. Čo vyzdvihnúť? Dru Lombar stále spieva ako keby mal ambície zvolávať v divočine zjazd grizlyov a gitaru ovláda s ľahkosťou salmonelózy, ale! Prečo z toho nie je niečo poriadne mimo zámer páčiť sa rádiám? When two hearts beat as one má po ruke akúsi Tinu Turner, aby si mohla zafunkovať dueto, ale čo sa mi páči, je južanská balada Ghost train from Georgia. Nečudo, že po nej pomenovali celý album. Aj slaďák Holding on to someone letting go je fajn, inštrumentálne boogie Two wheel ride dtto, všetky skladby však zráža produkcia. Lepšie vyznievajú pomalé a clivé veci, napr. Help me Lord, výnimku tvorí podarené boogie Miss Understanding, škoda, že sound neblčí, ale iba tlie. A možno aj záverečný kúsok Dixie flyer pripomenie to lepšie z južanského rocku.

Gitara je fajn a spev má silu medveďa, ktorému niekto vyžral jeho obľúbené malinčie, avšak o nič zásadné sa nejedná. Je to až moc komerčná nahrávka.