Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.01.2015

Keď v roku 2008 vyšla aj táto zabudnutá nahrávka Neuschwanstein, priaznivci Genesis sa určite potešili.

Monotematický album Alice in Wonderland dokumentuje mladú kapelu snažiacu sa prezentovať priam divadelnú kompozíciu (jasné, že po vzore Gabriela a spol. vystupovali jej hudobníci v kostýmoch) v štúdiových podmienkach.

Recitácie, prekypujúce množstvo melódií, košaté inštrumentálne pasáže meniace nálady ako žena za volantom, to všetko slúži ako základ ôsmim skladbám koncepčného diela. Zvuk nie je úplne čistý, čo mi však neprekáža. Skladby sa prirodzene prelínajú, pokiaľ človek nesleduje prehrávač, ani nevie, koľko ich už počul. Pár desivých (náladou, nie prevedením) burácajúcich pasáží parádne narúša prevažujúce dumky medveďa na zimnom spánku, vyniká v tom najmä dlhočizná skladba Old father’s son. Niekedy je tá rozprávková teatrálnosť priam prehnaná, v kombinácii so skvelým muzicírovaním však pôsobí ako laň na jeleňa v období ruje, čoho dôkazom je drsný kolážový kúsok Five-o’clock-tea. Ak je to potrebné, tak sa minutáž bez váhania vzdiali méte desiatich minút, čo je prípad ohromujúcej skladby Palace of wonderland.

Mám tieto zasnené dosky rád. Je zaujímavé, že dielo nevyšlo v čase nahrania, určite by sa v roku 1976 nestratilo. Tak, ako sa isto nestratí v žiadnej zbierke artrockového nadšenca.