Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 21.04.2013

Prevtelený Sir Lord Baltimore

Admiral Sir Cloudesley Shovell sa mi dostal pod kožu už keď vydali v roku 2011 EP z názvom Return To Zero avšak úplne ma odrovnaly so svojím debutovím albumom s pekelne dobrým názvom Don’t Hear It…Fear It! V jednom interview s nimi som čítal že za svoj bezprostredný vzor udávajú Sir Lord Baltimore ale to si človek ktorý ich má napočúvaních všimne okamžite. Na celom albumu sa prehlučuje agresívny hlas a kyselinová gitara s rýchlim chobotnicovím bubeníkom pre moje uši tá najlepšia kombinácia. K tomu retro produkcia toto už nemohlo byť lepšie. Ani jedno vyslovene slabé miesto.

Mark Of The Beast skladba sa začína nekľudným akustickým introm kde sa predvedú psychedelické efekty (skôr by som to nazval hlukom) Potom to však príde. Rýchle bicie čo tlčú do všetkého hlasitosť a atmosféra stúpa až to vybuchne "Prásk" brutálna Sir Lord Baltomirovská gitara výkriky cez praskajúci mikrofón speváka. Veľmi chytľavá trieskanica Devil's Island má v kontexte s albumom pomalšie intro ale ale nakoniec to ako u Baltimorov vybuchne do besnej riffovačky a kyselinových sól mňam chuťovka pre tých čo žerú ACID.. IDEATH ďalšia hlučná Baltimorovka ktorá pri abnormálnej hlasitosti tlačí mozog z hlavy. ťažkotonážne riffy prerezávajú ušné bubienky páčia sa mi tu hlavne tie prechody zo strednej rýchlosti do absolútne rýchleho riffu s expoldujúcim sólom nenormálna vec zakončená spätnou väzbou Untitled 40 sekundová hlučná riffovačka to je tak asi všetko !. Red Admiral, Black Sunrise jedna s najlepších skladieb na albumu (najlepšiu sa mi vybrať nepodarilo ani po dvadsiatom posluchu neviem. Ale má určite najchytlavejší refrén taký Theme song skupiny. Scratchin' And Sniffin' intro pustí hlučná basa onedlho sa pridá ťažká gitara a chrapľavý spevák. Tiež ťažká pecka až na rozdiel od ostatných vecí tu sa pridajú v strede skladby orgán. The Last Run pokračovanie v nadupovanosti gitara a spev ohlučujú všetko navôkol. Killer Kane pokračovanie skladby Untitled pri trieskaní power akordov sa trasie zem. Bean Stew najdlhšia skladba na albumu má 14 minút. Avšak prvých 7 minút je iba ticho až potom sa hlasným úderom do bicí začne skladba. Myslím že sa tomu hovorí Hidden track. Skvelé zakončenie.

Po internete sa šíria rozdielne tracklisty takže neviem či je tento správny. Zvyčajne sa to však až na 3 skladby zhoduje. Príjemné prekvapenie a aj po dvadsiatom posluchu ma to ešte neomrzelo (a takých nahrávok je teda málo) Jeden s mojich najobľúbenejších "nešesťdesiataninesedemdesiatkových" albumov aké som kedy počul.