Reakce na recenzi:

bullb - @ 23.07.2020

Niekedy som si myslel, že kotol, v ktorom sa varí dobrá hudba sa nachádza na britských ostrovoch. No dobre, beriem ešte južné štáty americkej federácie. Tam sa uvaril základ jazzu, ktorý mi vždy chutil. Zrazu vám tu predkladám popis druhého albumu Karmakanic Wheels of Life. A to sú Švédi. Môj mýtus je v keli, lebo ich hudba sa mi veľmi páči.

Zmeny oproti jednotke: Šéf Jonas Reingold si tu vybral ako gitaristu iného. Volá sa Krister Jonzon. Veľa som sa o ňom nedočítal, ale je charakterizovaný ako jazzový gitarista. Fakt, je to aj počuť. Roine Stolt je podľa mňa „rockovejší“. Úvodná Masterplan, Part 1 vyvalí na poslucháča všetko kvalitné, čo môže Karmakanic ponúknuť: Divoké behy gitary a basovej gitary, lyrika s nádherným hlasom Görana Edmana. Musím sa opakovať, ich hranie má v sebe spojenú radosť, hravosť a dokonalú techniku. Hudobných nápadov je tu toľko, čo by niektorým skupinám stačilo na dlhé roky. Napríklad také Do U Tango?, kde neosobný počítačovo generovaný ženský hlas vyzýva do tanca. Nasleduje niečo, čo mi pripomína zlaté časy jazzrocku (napríklad aj Return To Forever z obdobia hymny). Perfektne mastia, do toho im hlas počíta do štyroch. Paráda, ktorá potom nasleduje sa volá Where The Earth Meets The Sky. Toto sa mi javí ako vrchol albumu. Popové piano, drsná (pripomína nebohého Chrisa Squire) basová gitara, virtuózna gitara a do toho skvelý Zoltan. Takto to pokračuje ďalej, čo skladba, to radosť a virtuozita. Pokoj nastane až v záverečnej Masterplan, Part 2, kde si zahral krásne romantické sólo Roine.

Nerozumiem mnohým veciam. Ani Karmakanic. Tvrdím len jedno: Skvelá hudba. Páči sa mi.