Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.12.2014

Medzi moje srdcovky, na ktoré nedám nikdy dopustiť, patrí nedostižná kapela Emerson, Lake & Palmer (známa aj pod skratkou ELP) a jej fúzia rocku a klasiky. Aj keby nebol Carl Palmer mojim najväčším bubeníckym vzorom (akože je), jej prvé albumy môžu za to, že je zo mňa obdivovateľ hudby z počiatku 70. rokov a vlastne i hudobník. Preto ma správa o solídne prezentovanom bootlegu z roku 1972 nadchla natoľko, až som si Live at the Mar Y Sol Festival ’72 zadovážil do zbierky. Hrať na ostrove kdesi v oblasti Karibiku musí byť zážitok, trojica muzikantov si to evidentne užívala a ja môžem akurát slepo závidieť všetkým ich stredoamerickým rovesníkom, čo to videli naživo. Malou náplasťou mi je aspoň to, že som Palmera s Bandom videl pred dvomi rokmi v Bratislave. Ale k veci.

Zoznam skladieb dáva jasne najavo, že kapela hrala prierez dovtedajšou tvorbou, nevynechala azda nič. Je tu Take a pebble s Lucky manom v sebe, nechýba Tarkus, kompletná klasika Pictures at an exhibition a tiež jedna z najlepších vecí z vtedy ešte len pripravovaného albumu Trilogy – Hoedown. Jasné, ešte je tu Rondo, pozostatok Emersonovej skupiny The Nice. Tí, čo trošku poznajú hudbu ELP určite vedia, že väčšina skladieb má cez štvrťhodinu, takže si trojica virtuózov schuti zasóluje a sprzní hneď niekoľko veľkých diel takzvanej klasiky. Na hráčoch počuteľne neostala nitka suchá, hrajú dravo, naplno, za hranicami možného i nemožného, slovom, je to paráda. Emerson občas za pomoci Moogu kvíli až nad únosnú mieru, som však ochotný mu to tolerovať, koniec-koncov, vidieť ho v tranze demolovať Hammondky je fajn, keď počúvam tie jeho nálety vesmírnych telies, hneď si ho predstavím v akcii a je to. Teší ma, že Lake sa nebojí odložiť basu a zahrať si dlhšie gitarové sóla. Vzácnosťou číslo jedna je to, že slávnu baladu Lucky man hrá celá kapela a nie ako ju bežne zvykla (a ako to počuť napríklad na Welcome back my friends to the show that never ends), jednočlenne, Lake s akustikou a šlus. Rondo obsahuje bubenícke sólo. Ide o Palmera na vrchole síl, treba k tomu vôbec niečo dodávať? Výrok – čím viac, tým lepšie – si trefnejšiu definíciu sotva nájde.

Vynikajúci koncertný album, ktorý môžem iba odporučiť. Takto má vyzerať rocková hudba, žiadne okrasné zušľachťovanie, žiadny zmäkčený mejkap, naopak, sila kladiva drviaceho každučkú kosť ľubovoľnej ľudskej končatiny sprevádzaná hromobitím a krutým posmechom nad skuvíňajúcou obeťou, tak sa to robí! Predstava, že by som z podobnej muziky vyrástol, sa mi bridí.