Reakce na recenzi:

alienshore - @ 05.11.2015

Popísať konkrétne, čo Sonar hrajú je takmer "sizyfovská" práca. Vychádzajú zo známych a osvedčených ingrediencií, ale s tým rozdielom, že výsledok nemusí byť harmonicky vždy príjemný. Použiť slovo avantgarda by bolo veľmi jednoduché, no v tomto prípade je to skôr o podivnejšej atmosfére, než o tvrdo avantgardných prístupoch. Dôležitým prvkom a aj poznávacím znamením ich tvorby je tzv. minimalizmus (čo je významný smer vážnej hudby 20. storočia), t.j. opakovanie motívov s minimálnymi obmenami, monotónny rytmus a statická inštrumentácia. Všade naokolo je aj matematika, či už sa jedná o ladenie gitár, sled udalostí alebo dokonale presnú synchronizáciu hudobných nástrojov. Naskytne sa teda otázka, či takáto hudba je dostatočne rocková a aj živočíšna. Ak je živočíšnosť myslená v rámci tvrdosti, rýchlosti alebo zúrivého trojakordového brnkania, tak to asi nebude to pravé pre vaše uši. Rozhodne sa ale jedná o rockovú hudbu s opozičným názorom, čisto inštrumentálnu a hranú veľmi precíznymi muzikantmi.

Predošlý album Static Motion (2014) narobil celkom slušný rozruch a bol prijatý s nadšením. Niektorí recenzenti ich dokonca považovali za vizionárov. Osobne mi však vadilo to, že jeho celková dĺžka bola príliš veľká a postupne sa tým otupovali aj poslucháčské zmysly. Zaujímavý však bol ich prejav, ktorý sa drasticky odlišoval od konkurencie. Fluidum a variácie tvorby King Crimson sa nedali zaprieť, a blúdiace gitary ste mohli nájsť na každom kroku. Temná a ťažko preniknuteľná húština zvukov a špecifických post/minimalisticko-matematických plôch však neboli veľmi prívetivé. Album Black Light pokračuje v štýle svojho predchodcu, ale jeho atmosféra mi pripadá vľúdnejšia a aj rockovo razantnejšia. Rozhodne sa jedná o krok vred a oceňujem jednak variabilitu ich hudby, ako aj to, že ju rozvíjajú do rôznych kontrastov.

Hlavný mozog kapely Stephen Thelen nás opäť obdaril výbornými skladbami, o čom okamžite presvedčí úvodná Enneagram. Hrať takéto polyrytmické motívy si vyžaduje tvrdú sebadisciplínu a veľa cviku. To, že kapela má stále kvalitný arzenál nápadov dokladá titulná Black Light s krásnym dynamickým súzvukom všetkých štyroch nástrojov. Typické hranie sa s flažoletmi tvorí úvod kompozície Orbit 5.7. Postupne naberá rôznymi obmenami na intenzite a je to viac menej skladateľská formula Sonar, ktorá sa veľmi osvedčila. Čistý a intímny zvuk gitár vedie do víťazného konca ďalšiu aranžérsku pochutinu Angular Momentum. Netreba zabúdať ani na rytmickú sekciu, ktorá cielene preberá elementy aj z jazzu a v každej skladbe zanecháva výraznú stopu. Na melodickejšiu strunu zahrá "crimsonovsky" ladená String Geometry a vďaka svojej neodolateľne chytľavej atmosfére je vrcholom celého albumu. Skutočne skvelá práca dvoch vzájomne sa doplňujúcich gitár. Critical Mass je výborným zakončením a zhrnutím všetkého čím kapela Sonar je.

Sonar netvorí hudbu len na základe prepracovanej techniky hry, ale skôr veľmi špecifického harmonického cítenia. Mohli by istým spôsobom zaujať aj fanúšikov modernej gitarovej hudby, ale určite sa nejedná o typický "guitar-hero sound", ktorý praktikujú onanisti bez štipky sebakritiky a nadhľadu. Rovnako oceňujem oveľa rozumnejšiu časovú dĺžku a je vysoká miera pravdepodobnosti, že si pozornosť poslucháča udržia počas celého prehrávania albumu. Myslím si, že tentoraz dotiahli svoj štýl do dokonalosti, až mám strach, či na ďalšom počine budú aspoň držať krok. Predsa len ich ambície sú niekde inde, takže to majú aj o to viac sťažené. Black Light je geometrickým prienikom prog-rocku, post-rocku, jazz-rocku a minimalizmu. Pokiaľ ste fanúšikmi týchto žánrov, tak určite zaraďte švajčiarskych Sonar do svojho playlistu.