hejkal - @ 19.01.2023 | #

Že sa nám minulý rok pripomenie legendárna hardrocková úderka Birth Control novým albumom open up, som veru nečakal.

V zostave zo zakladajúcich členov nie je nik. Spevák Peter Föller hral v skupine na basu v rokoch 1973-1977, bubeník Manfred von Bohr v nej pôsobil v rokoch 1977-1980. Obaja sa do zostavy vrátili v roku 2016. Hannes Vesper (basa) a Sascha Kuhn (klávesy) sú mileniáli, no a Martin Ettrich (gitara) sa zjavil v roku 2011. Zostava má na konte album Here And Now (2016) a lajfku na CD i DVD Live Harmonie Bonn 2018 (2018). Voľajako som ich minul, posledné roky som mal iné hudobné priority. Ale open up som si veru nenechal ujsť!

Úvodný cover vlastnej pecky Gamma Ray s označením 2.0 začína burácavo, v speve je z toho prekvapivo funková záležitosť, ale však dobre. Označenie „nemecká variácia na Deep Purple“ sedí pri dlhočiznej naliehavej a tvrdej sekanici The Last World. A neuhne ani o piaď ani pri ďalších kúskoch (Wrestling Mama). Kým britská legenda sa už niekoľko rokov trápi, Birth Control prebrali štafetu a držia tradičný hard rock nad vodou. Skladba za skladbou núka tu štipku balady (Open Sesame, Wnnabe), tam futuristický hypnotický pulz á la Lucifer’s Friend (I Don’t Mind), no a inde kúsok funk rocku z ranku Trapeze (Plans Get Lost). Kapele to nenormálne šliape, musím sňať pomyslený klobúk. Vrcholom energie je záverečný hardrockový kúsok These Are The Days.

Minulý rok vyšlo viacero dobrých albumov starých pák, ale máločo bolo skutočne výnimočné. Tento album patrí k vynikajúcim kúskom, hard rock už roky neznel tak živo!

P.S. Päť hviezd som dlho zvažoval, ale nechám si ešte odstup.

hejkal @ 19.01.2023 17:30:07 | #
Vďaka za opravu. Priznávam, že som to neoveril, šiel som len podľa roku vydania.

Birth Control mám v obľúbených formáciách najmä a iba v prvej polovici 70. rokov, potom som už kapelu veľmi nepočúval, až teraz túto novinku. Covidové obdobie ma minulý rok nakoplo k akvizícii viacerých noviniek starých vlkov. Mnohí dožívajú, pravda, ale v priamej konfrontácii s omladinou sú pre mňa stále presvedčivejší. Predsa len to bola generácia zlatých rockerov, ktorá sa už nezopakuje. Dnes je tu už iná generácia a tak to má byť.