Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.08.2023

Nedávno vyšla zaujímavá antológia amerického hard rocku We’re An American Band – A Journey Through The USA Hard Rock Scene 1967-1973. Obsahuje šesťdesiatdva skladieb, skoro štyri hodiny mojej srdcovej muziky.

K americkému rocku ma priviedol otec. Bol jeho veľkým obdivovateľom. Nie, že by sa nám doma neváľali platne a kazety s britskou, nemeckou, holandskou scénou, ale azda kvôli komplikovanejšiemu prístupu k zámorskej muzike (mnohé tamojšie kapely sa ani len nedostali za Atlantik, do demokratickej civilizácie, nieto k nám do socialistického zapadákova) mal túto muziku veľmi rád. A musím sa priznať, že aj mne ju svojim príkladom naočkoval do organizmu. Imunita voči jej prípadným kritikom je mi vlastná, ale ešte vlastnejšia mi je láska k hutnému nekompromisnému rocku.

Ako som písal v článku o vývoji žánru, hard rock v podstate vznikol v USA, Vanilla Fudge, Blue Cheer, ešte aj ten Jimi Hendrix bol Američan. Vyšiel z čoraz temnejšej psychedélie a blues mu koloval v žilách v miere nevídanej. Zaujímavé je, že celé to poblúznenie klasickou hudbou (všakže, Jon Lord), ktoré sa v Európe široko rozvinulo, v USA akoby nenastalo. Tu sa hardrocková hudba neodpútala od hrubej priamočiarej a revúcej muziky. Pravda, napokon sa pretavila do veľmi prístupnej priamočiarej popovej hudby, ale to je iný príbeh. Mne je tento hrubozrnný prístup veľmi sympatický, rock je hudba rebelov (dnes už veľmi nie je, ale aj ten rock už v podstate nie je), kompromisy sú v ňom vždy cudzorodé.

Kompilácia zozbierala naozaj vyváženú a skvelú zmes muziky. Súbory z hlbín dejín, ktoré v čase pôsobenia nič oficiálne nevydali (The Sound Barrier, Omnibus, Stalk-Forrest Group, Gold, Cold Sun, B. F. Trike, Sudden Death) sa miešajú s obskúrnymi (The Human Beinz, Wildwood, Dragonfly, Coven, Fuse, Christopher, Bolder Damn), tie ovíňajú zabudnuté perly (Sir Lord Baltimore, Head Over Heels, Boomerang, Bang, Dust, Stray Dog) a nad nimi sa týčia velikáni (Vannila Fudge, Blue Cheer, Steppenwolf, Iron Butterfly, Mountain, Cactus, Blue  Öyster Cult). Okrem toho je tu aj pár tvorcov, ktorí neboli žánrovo úzko spätí s hard rockom, ale vedeli to riadne roztočiť (Nazz, Kim Fowley, Quicksilver Messenger Service).

Dôležitý poznatok ku kritériám výberu skladieb na kompiláciu bol, aby šlo o nahrávky malých, nezávislých, undergroundových vydavateľstiev. Alebo inak, aby tu neboli veľké značky. Napriek tomu sa tu nachádza niekoľko svetoznámych interpretov, či už na počiatku kariéry (Vanilla Fudge, Iron Butterfly, Steppenwolf, Mountain, Alice Cooper, ZZ Top) alebo v tranzícii (Muddy Waters, Love, Grand Funk).

Najdôležitejší je však pocit. Prísne chronologické radenie skladieb krásne ukazuje vývoj hard rocku od psychedelickej organovej a gitarovej bluesovej muziky ku tvrdým riffom a nekompromisnému burácaniu. V tomto je táto trojdisková edícia úspešná na 100%. A je jedno, že neobsahuje mnohé skvelé formácie typu Power Of Zeus, Alamo, Granicus, Privilege, Silver Metre alebo ďalšie z tisícov zabudnutých hardrockových perál. Vlastne mi tu chýba iba jedna jediná kapela, ktorú by som zaradil, detroitská úderka Amboy Dukes. Asi je to preto, lebo tu máme ako MC5, tak Stooges. A mnohé ďalšie kapely z tejto liahne tvrdej muziky. Čo už!

Atmosféra tejto exkurzie je na nezaplatenie. Zvuk je veľmi dobrý, loudness war sa nekoná, ale to sa od Grapefruit Records, odnože Cherry Red Records, pod ktorú patrí aj Esoteric Recordings, tak akosi dá čakať. Booklet obsahuje množstvo informácií o jednotlivých kapelách i skladbách, niektoré boli pre mňa dosiaľ nepoznané. Čo by som ešte dodal? Okrem niekoľkých nových tipov pre moje bádanie som dostal parádnu porciu milovanej muziky, ktorá slúži nielen ako kapitola z hudobného dejepisu, ale ma aj poslucháčsky napĺňa. Takto sa robí kvalitná kompilácia!

P.S. Že mi chýba iba jedna kapela? To nie je úplne pravda, absencia James Gangu je trestuhodná, ale budem veľkodušný a odpúšťam. :)