Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.02.2014

Podľa recenzie na progboarde som si myslel, že v prípade albumu Holubí Dante niet o čo stáť, však je to akýsi Prokopov nepodarok. Vraj ďalšie albumy sú to pravé orechové. Aké bolo moje prekvapenie, keď som si ich všetky vypočul a opak bol pravdou.

Dielo začína zaujímavo. Pomaly, postupne sa vynára akási zlovestná predohra Prolog. Počuť, že sa hralo s náladou. Napokon sa ozve gitara a svižné blues Kolik má azda jedinú chybičku, zvuk je akýsi sterilný. Préria, táborák, čundráci, to mi evokuje úvod v podaní akustickej gitary s harmonikou v skladbe Noc je doluhá. Potom je to síce taký tuctový slaďák, ale čo už. Rezká veselica Blues o víkendu, od kterýho jsem si tolik sliboval má šmrnc, pokojná dumka Holubí Dante zasa exceluje v atmosfére. Závrať je taká akože hardrockovica, je zaujímavé, ako ticho znie všetko naokolo nástrojov. Žiadne ruchy, šumy a podobné elektrifikované javy. Ďalšia pomalšia záležitosť, Tvůj svět, tvé zázemí má až moc kúpeľňový sound, ale vypočuť sa dá. Hlavne, keď sa pridá podfarbujúca gitara. Vrchol albumu je však vtelený do pocty hardrockovým legendám nazvanej Všichni, kteří hráli s námi. Spojujúci motív je síce trošku funky, ale dá sa prežiť. A tak sa nám tu ozve Hush, Sunshine of your love, Spoonful, Hey Jude a kopa ďalšieho matrošu od Hendrixa a tak ďalej.

Bonusy albumu skôr uškodili. Úbohé funky Všechno mi dej zachraňuje akurát gitarista, Vlasy tiež práve nerockujú, i keď sa napokon trošku rozbehnú. A tieto polohy sa pravidelne striedajú, buď to fu(j)nkuje (Svítá), popuje (Za záclonou bytu č. 308), prípadne sa to ako-tak vydarí (Zvonky) Jediná skladba, ktorá obstojí, je skvelá srandovná bluesrockovka Já báb rýbu).

Výborný album, keď uvážim, čo nasledovalo. Aj preto som nekritický.