Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.09.2013

Fenomenálny spevák a muzikant Glenn Hughes patrí medzi to najlepšie čo hard-rock tomuto svetu priniesol. V 80-tých rokoch sa potácal s rôznymi problémami a závislosťami. Zmena prišla začiatkom 90-tých rokov a z Glenna Hughesa sa stal nový človek. Vydával pravidelne jeden album za druhým a začal veľmi tvrdo a cieľavedome pracovať na svojej kariére. Rozširoval sa aj okruh jeho priaznivcov a tak bola len otázka času kedy toto snaženie nadobudne svoj vrchol. To prišlo s albumom Soul Mover, na ktorom zhmotnil celú svoju osobnosť, štýl a nadobudnuté skúsenosti. Nie je to však na prvé zahryznutie a hneď úvodné tóny titulnej skladby Soul Mover dávajú jasne na známosť, že toto je predovšetkým rocková muzika. Hosťovanie bubeníka Chada Smitha z Red Hot Chilli Peppers je určite dobrý komerčný ťah, no jeho dynamické groove bubnovanie sa k prejavu Glenna Hughesa veľmi dobre hodí. Za najdôležitejšieho člena však považujem gitaristu J.J. Marsha. Jeho umenie a hráčske kvality sú neoceniteľné nielen pre túto nahrávku, ale pre viacero Hughesových albumov na ktorých účinkoval.

Soulové a funkové cítenie nie je ničím prekvapujúcim a tieto vplyvy pretláčal Hughes už v 70-tých rokoch v Trapeze a Deep Purple. Jeho hlasová škála prebehla tiež určitým progresom a boli doby keď Hughes spieval viac priamočiaro, a šlo mu to mimochodom skvelo. Osvojoval si postupne techniky, ktoré predvádzajú skôr černošskí speváci. Glenn by si v tomto smere zaslúžil ocenenie hlasovo najčiernejší biely soulový spevák. Aj veľký Stevie Wonder ho označil za svojho najobľúbenejšieho bieleho vokalistu. Tieto hlasové špeciality počuť aj na Soul Mover. Glenn Hughes vie kričať aj po tichu, hrať sa krásne harmonicky s melódiou a zatlačiť aj poriadne na pílu. Ako skladateľ prejavil svoj vytríbený cit a občas sa nechal inšpirovať Deep Purple, The Beatles alebo Black Sabbath. Spoločne s J.J. Marshom zložil skladby, ktoré majú veľký potenciál, silné melódie a hard-rockový ťah.

Ako som už spomínal úvodná vypaľovačka Soul Mover deklaruje Hughesovu osobnosť, pretože on naozaj je ten Soul Mover. Skladba bola vybratá aj ako singel a už len samotná gitara Dave Navarra v duchu Jimiho Hendrixa musí zahriať rockovú dušu. Závan Deep Purple prichádza v refréne She Moves Ghostly, ktorý má atmosféru mračnom zatiahnutej oblohy. Náladový funk-rock Orion vystrieda melodicky spevná Change Yourself. Veľmi dobre znie tajomná aura v Let It Go, ktorá prechádza do sabbatovského riffu a temnejších hlasových kreácií. Výborná funkom nasiakla Dark Star opäť prekypuje nápaditým refrénom. Za vrchol albumu bez váhania označím Isolation s nádherným dramatickým spádom a jazzovou náladou. Pohodovo a energicky pokračujú aj piesne Land Of The Livin' (Wonderland) a Little Miss Insane. J.J. Marsh sa zaskvel v pomalšej soul-rockovej pecke Last Mistake a jeho sóla sú priam nebeské. Don't Let Me Bleed patrí hlavne Glennovi Hughesovi a jeho vokálnym kvalitám, skladba však má zaujímavé lyrické úseky.

Album Soul Mover bol úspešný aj z hľadiska predaja, čo určite poteší takmer každého hudobníka. Hughesovi sa v tej dobe naozaj darilo a diela ako Hughes Turner Project 2, Iommi/Hughes – Fused, Soul Mover a Music For The Divine sa stretli s nebývalým ohlasom. Samostatnú kapitolu tvorí hviezdna kapela Black Country Communion. Je to aj isté zadosťučinenie za všetky tie roky v tieni a ústraní. Za všetkým však stojí talent Glenna Hughesa a právom sa zaradil medzi ikony rockovej scény.