Theo Travis' Double Talk / Transgression (2015)

Theo Travis nie je vo svete jazz-rocku a progresívneho rocku nejakým nováčikom, ale naopak vysoko váženým muzikantom, dostatočne známym v hudobných kruhoch. Jeho meno síce nemá punc sólového umelca, tak ako je to u megaúspešného Stevena Wilsona, pre ktorého momentálne pracuje ako saxofonista a flautista. No šanca na zviditeľnenie sa pod hlavičkou Theo Travis' Double Talk je pomerne dosť veľká. Najmä, ak nahrá album akým je Transgression, ktorý je doslova lahôdkou pre poslucháča dvoch vyššie zmienených žánrov. Skúsenosti a možnosti, ktorými disponuje mu dovoľujú nahrať inštrumentálne aj zvukovo veľmi kvalitnú nahrávku. Prsty v nej mal aj samotný Steven Wilson (konkrétne mix a mastering), čo môže byť zase zaujímavá informácia pre jeho fanúšikov, keďže ani štýlovo nie je mimo misu.

Transgression je inštrumentálna doska s dôrazom kompozíciu. Nenachádzajú sa tu improvizačné a ani experimentálne plochy, ale skôr prepracované motívy a témy s jasnou koncepciou. Prvý kúsok Fire Mountain pripomína tzv. "canterbury scene" a ich najznámejších predstaviteľov Soft Machine. Titulná Transgression je naozaj členitá a aj náročnejšia kompozícia, zároveň však výborne naaranžovaná. Melodickejší formát majú nasledujúce kratšie veci ako Smokin' At Klooks, Song For Samuel a Everything I Feared, ktoré obsahujú krásne jazzové aj jazz-rockové nápady, tradične v perfektnom balení. Zaujímavým aspektom je, že album neznie ako nejaká sólová nahrávka Theo Travisa. Dostatočne o tom svedčí vyrovnané rozloženie inštrumentálnych úsekov medzi saxofón, flautu, hammond organ alebo gitaru. Maryan je ako jediná cover-verziou od Roberta Waytta, ktorý ju nahral v roku 1997 na album Shleep. Výbornú kolekciu zakončuje ďalšia dlhšia záležitosť A Place In The Queue. Outram, Whittaker a France predviedli rovnako kvalitné inštrumentálne schopnosti ako ich hlavný boss. Predovšetkým ma oslovila vynikajúca gitarová práca Mikea Outrama, ktorý tu zanechal niekoľko parádnych prog-rockových vyhrávok a sól.

Album ako taký je aj potvrdením Travisových skladateľských kvalít. Tento typ muziky nemusí byť v každom okamihu len príjemný a preto je potrebné si k nemu nájsť cestu. S ďalšími a ďalšími prehrávaniami sa roztvára veľmi sofistikovaná a prepracovaná štruktúra skladieb. Jednak inštrumentálne vynaliezavá, zároveň však dostatočne emočná a aj s určitým melancholickým oparom. To stačí na to, aby ste sa s Travisovou kohortou oboznámili a možno zistíte (tak ako aj ja), že Transgression má proste svoje čaro.

» ostatní recenze alba Theo Travis' Double Talk - Transgression
» popis a diskografie skupiny Theo Travis' Double Talk