No-Man
Počiatky – 1986 až 1989
No-Man bol pôvodne v roku 1986 vytvorený sólový projekt Stevena Wilsona, pod názvom No Man Is An Island (Except The Isle of Man). Pod týmto názvom nahral inštrumentálku From A Toyshop Window kde mieša prvky progrocku a synthie popu.
V roku 1987 sa dal dohromady so spevákom, básnikom, príležitostným gitaristom a klávesákom Timom Bownessom. Koncom roku 1988 sa súčasťou projektu stáva huslista Ben Coleman a v roku 1989 zostavu dopĺňa gitarista Stuart Blagden. V tomto zložení nahrávajú singel The Girl From Missouri. Singel prepadol a Blagden opúšťa skupinu.
Pop éra – 1990 až 1994
V roku 1990 sa názov skracuje na No-Man a zo skupiny sa stáva trio. Prvou nahrávkou pod novým menom bol singel Colours vydaný v júni 1990. Singel vzbudil záujem a skupina získala zmluvu s nezávislým vydavateľstvo One Little Indian, ktoré v tom čase malo v portfóliu okrem iných aj Björk.
V tomto čase sa skupina tešila z priaznivých ohlasov britských hudobných časopisov, získala viaceré tituly „Single Of The Week“ Melody Maker a podobne. So skladbami Days In The Trees a Ocean Song bodovali v Indie-Top-20-Hits. Prvý minialbum skupiny Lovesighs – An Entertainment bol vydaný v apríli 1992 a v októbri toho istého roku sa vydávajú na britské tour. Koncertnú zostavu dopĺňajú Mick Karn, Steve Jansen a hlavne klávesák Richard Barbieri. Prvý plnohodnotný album Loveblows & Lovecries – A Confession bol vydaný v máji 1993. Album je viac pop orientovaný ako predchádzajúci minialbum. V tomto čase dopĺňajú koncertnú zostavu basák Silas Maitland a bubeník Chris Maitland (Neskoršie sa Barbieri a Chris Maitland stávajú členmi prvej zostavy Wilsonovho Porcupine Tree). V roku 1994 bol vydaný druhý album Flowermouth. Toto bol omnoho ambicióznejší projekt ako prvý album. Nahrávanie podorili hostia ako Barbieri, Jansen, Maitland, Lisa Gerrard, Robert Fripp a Ian Carr. V priebehu nahrávania odchádza zo skupiny Ben Coleman. Dôvodom bolo, že mu smer vývoja hudby No-Man poskytoval stále menej priestoru. V roku 1994 skupina ukončila koncertnú činnosť, ktorú obnovila až v roku 2006.
Smerom k art-rocku – 1995 až 2000
Dva albumy vydané v roku 1996 zakončili prvú fázu kariéry skupiny. Flowermix obsahuje prepracovaný materiál z Flowermouth a Heaven Taste B-strany singlov One Little Indian-éry a iné rarity. S každou ďalšou nahrávkou sa skupina stále viac vzďaľuje od konvenčného popu a rocku. V roku 1996 vydaný album Wild Opera a v roku 1997 nasledujúci minialbum Dry Cleaning Ray ukazujú príklon k experimentálnemu art-rocku. V roku 1999 vydávajú album Speak ktorý je zostavou ambientných skladieb, ktoré duo nahralo desaťročie dozadu – vo svojich počiatkoch, a ktoré neboli dovtedy vydané.
Baladickí minimalisti – 2000 doteraz
Kľudný a atmosferický zvuk albumu Speak vytýčil smer, ktorým sa skupina ďalej uberá.
V roku 2001 vydávajú album Returning Jesus, ktorý obsahuje balady s prvkami jazzu a progrocku. Vzrastajúci úspech ďalšieho projektu Stevena Wilsona – Porcupine Tree otvára No-Man novému publiku. Skupina pospisuje kontrakt s vydavateľstvom Snapper Music a v roku 2003 vydáva temný dojímavý album Together We’re Stranger.
V roku 2006, po dvanástich rokoch, absolvuje No-Man živé vystúpenie. V máji 2008 bol vydaný ďalší album Schoolyard Ghosts, ktorý zožal najlepšie kritiky v histórii skupiny.
Po pätnástich rokoch 29. augusta 2008 hrajú No-Man plnohodnotný koncert v Londýnskom Bush Hall. Ako hosť v jednej skladbe vystúpil aj bývalý člen, huslista Ben Coleman. Nasledujú dva ďalšie koncerty v Zoetemeer v Holandsku a v Düsseldorfe v Nemecku. Holandský koncert bol vôbec prvým vystúpením No-Man mimo Británie.
Londýnsky koncert bol v roku 2009 vydaný na DVD pod názvom Mixtaped, ktoré na druhom disku obsahuje 85-minútový dokument o histórii skupiny a promo videá singlov z rokov 1990 až 2009.
Zdroj: en.wikipedia.org, de.wikipedia.org
Voľne preložil PavolS, 08/2012
... (celý článek)