Robert Leroy Johnson (8.5.1911 – 16.8.1938) bol americký bluesový hudobník a spevák. Jeho prelomové nahrávky z rokov 1936–37 boli kombináciou spevu, hráčskej zručnosti a skladateľského talentu. Ovplyvnili neskoršie generácie hudobníkov. Johnsonov zahmlený, slabo zdokumentovaný život a smrť vo veku 27 rokov dali živnú pôdu pre zrod mnohých legiend, vrátane faustovského mýtu. Ako potulný umelec, ktorý hral hlavne na rohoch ulíc a tancovačkách po sobotných nociach, Johnson si počas života užil málo komerčného úspechu alebo verejného uznania, lebo jeho nahrávky sa predávali slabo. Až po prvom znovuvydaní na LP r. 1961 jeho tvorba zaujala širšie publikum. V súčasnosti je Johnson považovaný za majstra blues v štýle Mississipi Delta blues. Mnoho rockových hudobníkov ho označilo za významnú inšpiráciu. Eric Clapton nazval Johnsona “najdôležitejším bluesovým spevákom, aký kedy žil“.
Robert Johnson sa narodil v Hazlehurste, Mississippi, pravdepodobne 8.5.1911. O jeho detstve a mladíckych rokoch je veľmi málo nepriamych záznamov. V r. 1929 sa oženil so 16-ročnou Virginia Travis, ktorá umrela krátko po pôrode dieťaťa. Jej príbuzní povedali, že to bol boží trest zato, že Johnson sa rozhodol spievať svetské piesne, a tým upísal dušu diablovi. Vraj Johnson sám prijal túto frázu ako opis jeho odhodlania opustiť usadlý život manžela a farmára a stať sa bluesovým hudobníkom na plný úväzok. Neskôr mal nemanželské dieťa, v r.1931 sa oženil s inou ženou a tá keď o rok ochorela, opustil ju kôli kariére potulného muzikanta. Bol známy svojim nepokojom a množstvom miest, ktoré prešiel, len aby sa vyhol poľnohospodárskym prácam. Od r. 1932 do jeho smrti v r. 1938, Johnson žil svoj život spôsobom, ktorý sotva pomohol napísať jeho biografiu. Pohyboval sa často medzi veľkými centrami ako Memphis, Tennessee, Arkansas a Helena a menšími mestami v delte Mississippi a v okolitých regiónoch. Príležitostne cestoval oveľa ďalej. Jeho kolega, bluesový hudobník Johnny Shines ho sprevádzal do Chicaga, Texasu, New Yorku, Kanady, Kentucky a Indiany. Na mnohých miestach pobudol s členmi svojej veľkej rozvetvenej rodiny, alebo s priateľkami. Už sa znovu neoženil, ale mal niekoľko dlhodobých vzťahov so ženami, ku ktorým sa pravidelne vracal. Používal rôzne mená na rôznych miestach, zatiaľ bolo zistených 8 priezvísk. Z množstva čiastkových, rozporuplných a neúplných očitých svedectiev, životopisci sa pokúsili zhrnúť Johnsonov charakter. "Bol dobre vychovaný, hovoril mäkko, bol nečitateľný." Pokiaľ ide o jeho charakter, zhodli sa, že zatiaľčo na verejnosti bol príjemný a otvorený, v súkromí bol vyhranený a rád išiel vlastnou cestou. Hudobníci, ktorí ho poznali, dosvedčili, že to bol príjemný chlapík, vcelku priemer – okrem hudobného talentu a jeho slabosti pre whisky a ženy.
Keď Johnson prišiel do nového mesta, hral na rohoch ulíc alebo pred miestnym holičstvom či reštauráciou. Na živých vystúpeniach Johnson sa často nesústredil na svoje temné a zložité kompozície, ale bavil publikum hraním známych popových štandardov. So schopnosťou zachytiť melódie na prvé počutie Johnson bez problémov dal publiku, čo chceli. Mal záhadnú schopnosť vytvoriť vzťah so svojím publikom. V každom meste, v ktorom sa zastavil, vytvoril si väzby na miestne komunity, a to mu poslúžilo, keď tam prišiel znovu o mesiac alebo o rok.
Okolo roku 1936 Johnson vyhľadal Speira v Jacksone, Mississippi, ktorý prevádzkoval obchod so zmiešaným tovarom a bol známy ako hľadač talentov. Speir dal Johnsonovi kontakt na Ernie Oertleho, ktorý ponúkal nahrávanie mladým hudobníkom v San Antoniu v Texase. Na nahrávaní, ktoré sa konalo 23.11.1936 na izbe č. 414 v hoteli Gunter v San Antoniu, ktorú Brunswick Records zriadili ako dočasné štúdio, Johnson údajne hral čelom k stene. Spomína sa to ako dôkaz, že bol plachý človek a zdržanlivý performer. Ry Cooder špekuloval, že Johnson hral tvárou k rohu miestnosti (technika "corner loading"), aby dosiahol zvýraznený zvuk gitary. Počas nasledovných troch dní Johnson hral 16 piesní a k väčšine nahral alternatívne záznamy. Medzi skladbami, ktoré nahral v San Antonio, boli Come On In My Kitchen, Kind Hearted Woman Blues, I Believe I'll Dust My Broom a Cross Road Blues. Prvé piesne, kotré sa objavili na trhu, boli Terraplane Blues a Last Fair Deal Gone Down, pravdepodobne jediné vydané nahrávky, ktoré mohol ešte počuť počas života. Terraplane Blues sa stal „mierny“ regionálny hit, predalo sa 5 tisíc kópií.
Jeho prvá nahrávka, Kind Hearted Woman Blues bola časťou cyklu. Oproti väčšine hráčov z Delta, Johnson si osvojil myšlienku napasovať zloženú pieseň do troch minút na stranu platne 78rpm. Väčšina Johnsonových melancholických piesní pochádza z jeho druhého nahrávacieho sedenia.
V r.1937 Johnson cestoval do Dallasu, Texas, na ďalšie nahrávacie sedenie v provizórnom štúdiu Brunswick Record Building, 508 Park Avenue. Z toho vzišlo 11 nahrávok, vydaných v ďalšom roku. Počas tejto série Johnson robil dva záznamy z väčšiny piesní, a tie sa zachovali. Tak máme oveľa viac možností porovnať rôzne prevedenia rovnakej piesne ako od ktoréhokoľvek iného bluesového hráča z Delty tej doby.
Johnson umrel 16.8.1938 vo veku 27 rokov blízko Greenwoodu, Mississippi. Hral tam niekoľko týždňov na vidieckej tancovačke a je niekoľko teórií ako umrel. Vraj ho otrávil fľašou whisky manžel jeho milenky.
internetové zdroje, hlavne English wiki
PaloM , 2/2012 ... (celý článek)
