Skupina vznikla koncom roka 1970 v Ríme zo skupiny I Lombrichi, ku ktorej sa pridal spevák Pino Ballarini. Okrem neho zostavu tvorili Enzo Vita (gitara), Stefano Urso (basa) a Gino Campoli (bicie). Okamžite si získali veľkú popularitu svojimi živými vystúpeniami a v roku 1971 vydali prvý album La Bibbia. Ten bol nahratý naživo v štúdiu a je to poznať. Obsahuje šesť skladieb, pričom prvá, Il nulla je skôr zmesou hlukov a ruchov, na ktoré nadväzuje La Creazione, ťažká gitarová hard rocková pecka. Za zmienku stojí aj basa, ktorá prakticky v kuse využíva prevažnú väčšinu hmatníka, takže na nejaké jasné linky môže poslucháč rýchlo zabudnúť. Tichá pasáž, melodicky naliehavý spev, to všetko stojí za vypočutie. A v podobnom duchu sa nesú aj ostatné skladby, či už je to priame pokračovanie stvorenia s názvom L’Ammonimento dozdobené flautou, bubenícko-gitarová exhibícia v brutálne rýchlom tempe Sodoma e Gomorra, alebo atmosférická gradácia v dlhočiznej Il Giudizio. Záver patrí opäť zhlukom zvukov s názvom Il Diluvio. Celé predstavenie trvá necelých tridsaťtri minút a aj keď ide o tvrdú rockovú smršť, zvuková stránka nie je veľmi dobrá, takže album vyznieva značne zastaralo. Druhý album, Io come io (1972), predstavuje podobný zvuk aj prejav, zaujímavosťou sú texty, ktoré vychádzajú z Hegela. Na každej strane platne sa pôvodne nachádzala jedna skladba v dvoch častiach, Io fenomeno (a – Proiezione, b – Rappresentazione) a Non io come io (a – Divenire, b - Logica). Toto dielo má iba necelých dvadsaťosem minút, zvuk aj inštrumentálne orgie sú o chlp lepšie ako na debute a celkovo sa dá konštatovať, že prvé dva albumy zaujmú predovšetkým hard rockových fanúšikov.
V roku 1973 zostavu doplnil klávesák Franco di Sabbatino (zo skupiny Il Paese dei Balocchi) a za pomoci argentínskeho skladateľa Luisa Enriqueza Bacalova vydali svoje majstrovské dielo, classical rockové Contaminazione s podtitulom „di alcune idee di certi preludi e fughe del „Clavicembalo ben temperato“ di J. S. Bach“. Bacalov sa preslávil napríklad hudbou k westernom (za všetky je možné menovať Django), ale pre taliansku progresívnu scénu bol kľúčovou osobnosťou, jeho orchestrálne kreácie sú spojené s takými dielmi ako Concerto Grosso od New Trolls alebo s druhým albumom skupiny Osanna. Samotný album je ako z inej planéty. Výborný zvuk, zmena štýlu, dominujúce klávesy, trinásť rôznorodých kratších útvarov vpletených jeden do druhého, všetko perfektne zaranžované a prezentované. Z „klasicizmu“ zaujme predovšetkým s husľami kombinovaná Il suono del silenzio, orchestrálne prevedenie Mi sono svegliato e... ho chiuso gli occhi, krehká a organová La mia musica s výborným naliehavým spevom alebo úplná „Bachovka“ Cella 503. Momenty, keď to skupina rockovo rozbalí a do popredia sa dostane gitara, sú božské, napríklad kombinácia melódie tvrdosti a spevu v Lei sei tu: lei alebo v Scotland machine nemá chybu. Vrcholom albumu je však hard rocková perla Alzo un muro elettrico. Už len pre túto skladbu je Contaminazione povinnosťou pre všetkých, klasikou nepohŕdajúcich, rockerov. A to by sa dalo ešte spomenúť úžasné vyvrcholenie v La grande fuga.
V tomto období vlastnila skupina aj jeden z najväčších ozvučovacích systémov a zostavu pódiových efektov v Taliansku, čo robilo z ich koncertov nevídanú šou. Avšak toto vybavenie im niekto ukradol a skupina sa prakticky rozpadla. Pino Ballarini odišiel do Švajčiarska a nakrátko ho nahradil Michele Zarrillo zo skupiny Semiramis. Skupina potom fungovala ako inštrumentálne zoskupenie bez speváka a v rôznych podobách sa jej občasná činnosť dá vysledovať do roku 1978. Dôležitým okamihom v histórii skupiny bolo vydanie anglickej verzie Contaminazione pod názvom Contamination, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1975.
Čo sa týka ďalších vydaní, v roku 1973 vyšiel aj promo singel La mia musica/La grange fuga (RCA PM 3730), pričom La mia musica sa dostala aj do jukeboxov (RCA JBPM 3736). Rok 1975 znamenal prienik na juhoamerické trhy, keď La Bibbia a Io come io vyšli vo Venezuele. Skupina však bola uvedená ako El Reverso de la Medalla. V roku 1975 vyšiel aj jediný oficiálny singel Let’s all go back/Anglosaxon woman (Frog FRS 3001).
V roku 1988 vyšiel súkromne vydaný album Giudizio avrai, ktorý obsahuje koncertný záznam z roku 1975. Obnovenie Il Rovesco della Medaglia prišlo začiatkom 90. rokov, kedy sa o to postaral Enzo Vita. Skupina potom vydala albumy Il Ritorno (1995) a Vitae (1999, obsahuje nahrávky z roku 1993). V roku 2011 sa zjavuje nový album v klasickej zostave komerčne ladeného rocku s názvom Microstorie.
Internet:
http://www.italianprog.com/a_rovescio.htm
http://it.wikipedia.org/wiki/Il_Rovescio_della_Medaglia
http://www.progarchives.com/artist.asp?id=303
hejkal 12/2011
... (celý článek)
