Van Der Graaf Generator
Medzi velikánov progresívneho, umeleckého, či inak vzletne pomenovaného roku patrí iba zopár vyvolených. Medzi King Crimson, Yes alebo Genesis patrí ešte jedno meno elektrizujúcej kapely Van Der Graaf Generator.
Išlo o projekt jedného z najosobitejších rockových interpretov našich dejín, a síce speváka, gitaristu i klávesáka Petra Hammilla. Založil ho v roku 1967 spolu s Chrisom Judge Smithom ešte za študentských čias v Manchestri. Podarilo sa im vydať jeden singel People you are going to/Firebrand, ale napokon sa Hammill rozhodol, že nahrá sólový album. Keďže v zostave sa zjavili všetci členovia študentskej kapely, vychádza v roku 1969 debutový album Van Der Graaf generator – The aerosol grey machine v nástrojovom obsadení: Hammill (gitara, spev), Hugh Banton (klávesy), Keith Ellis (basa), Guy Evans (bicie), Jeff Peach (flauta) a Chris Judge Smith si zaspieval sprievodné vokály v skladbe Firebrand.
Po vzniku vydavateľskej značky Charisma sa kapela stala jej kmeňovou súčasťou a zostava sa utriasla na kvintet Hammill, Banton, Evans, Nic Potter (basa) a David Jackson (dychy). V roku 1970 vyšiel parádny ťažkotonážny art rockový album The least we do is wave to each other a o rok neskôr H to he, who am the only one. Skupinu počas jeho nahrávania opustil Potter a kapela pôsobila ďalej ako kvartet bez basáka. Jej kvality dokumentuje aj účasť Roberta Frippa na nahrávaní skladby The Emperor in his war room. V roku 1971 vyšlo monumentálne dielo Pawn hearts, na ktorom opäť hosťoval Fripp, ale skupina sa nasledujúci rok rozpadla.
Hammill sa vydal na sólovú dráhu, a pretože spolupracoval so všetkými bývalými členmi kapely, došlo v roku 1975 k obnoveniu Van Der Graaf Generator v klasickej štvorčlennej zostave. Po trojici albumov Godbluff (1975), Still life (1976) a World record (1976) opustili zostavu Banton s Jacksonom, a preto album The quiet zone/The pleasure dome (1977) nahrávali Potter (basa) a Graham Smith (husle). Kapela si skrátila meno na Van Der Graaf a pripojil sa k nej čelista a klávesák Charles Dickie, ktorého možno počuť na živom dvojalbume Vital (1978). V tom čase sa však skupina opätovne rozpadla.
V roku 1982 vyšli skupine nevydané nahrávky zo 70. rokov pod názvom Time vaults a v roku 1994 ich nasledovali nahrávky BBC Sessions pod názvom Maida vale. Kapela sa neohlásene zišla na pódiách v roku 1996 a 2003, vždy si zahrala jednu skladbu v rámci nejakého iného vystúpenia a nový materiál začala nahrávať v roku 2004. Ten vyšiel v roku 2005 pod názvom Present. Banda odohrala pár vystúpení a členovia sa začali hašteriť, takže okrem koncertného albumu Real time, ktorý zachytáva koncert kapely z roku 2005 to nemalo mať dlhé trvanie. Avšak v roku 2007 sa kapela zbavila Jacksona a ako trio vydala album Trisector (2008) a zatiaľ posledný album kapely sa volá A grounding numbers (2011).
hejkal 02/2012
... (celý článek)
Související kapely/osobnosti: Hammill, Peter
