Friedman, Marty
Marty Friedman (nar. 1962) je americký gitarista a skladateľ. Ako hudobník zaujal svojou virtuozitou a technickou zdatnosťou. Vo svojej sólovej tvorbe čerpá z neo-klasického metalu, progresívneho rocku, trash metalu, vážnej hudby a aj ambietnej elektronickej hudby. Je veľmi obľúbený hlavne v Japonsku, kde uvádzal aj televízne hudobné programy.
Jeho hudobné začiatky sú zaznamenané na albumoch v kapelách Shout a Hawaii. Hlavne metalová skupina Hawaii zaznamenala ohlas vo vtedajšej metalovej vlne 80-tých rokov. Oveľa osobitejšou bola kapela Cacophony, v ktorej hral okrem Friedmana aj ďalší gitarový virtuóz neo-klasického metalu Jason Becker. Vydali spolu dva albumy Speed Metal Symphony (1987) a Go Off (1988), z ktorých hlavne prvý menovaný patrí do kategórie klasických metalových albumov. Za krátko sa Marty Friedman vydal na sólovú dráhu. V roku 1988 mu vyšiel v Shrapnel Records vynikajúci prvý album Dragon’s Kiss a stal sa hneď gitarovou klasikou. Dave Mustaine z kapely Megadeth dal Friedmanovi ponuku na post hlavného gitaristu a v roku 1989 nastúpil do Megadeth. Tým sa začalo písať jeho komerčne najúspešnejšie obdobie. S kapelou Megadeth vydal albumy Rust In Peace (1990), Countdown To Extinction (1992), Youthanasia (1994), Cryptic Writings (1997) a Risk (1999). Zároveň však vydával aj sólové počiny. Scenes (1992 a výborný Introduction (1995) majú podobný charakter, ktorý siaha svojimi motívmi do vážnej hudby a zároveň vstupuje Friedman do tejto hudby so svojou elektrickou alebo akustickou gitarou. Do klasickej hard-rockovej polohy sa vrátil s počinom True Obsession (1996) a celkove sa jedná o podarenú nahrávku. Inštrumentálny gitarový album Music For Speeding znel dosť moderne a používajú sa tu už aj elektronické prvky. Pre zmenu Loudspeaker (2006) bol nabitý heavy-speed-trash atmosférou a objavili sa na ňom zaujímaví hostia ako Billy Sheehan, Steve Vai alebo John Petrucci. Po ňom vyšiel Future Addict, ktorý sa svojim rock/punkovým smerovaním dosť vymyká jeho štýlu. Marty Friedman popustil uzdu svojej fantázii a bez problémov vsunie aj elektronický podklad do rockovej skladby. Tokyo Jukebox (2009) a Tokyo Jukebox 2 (2011) si viac menej udržujú svoj typický rockový charakter. Prekvapením bol počin Bad D.N.A., ktorý obsahoval pomerne dosť elektronických prvkov a poukázal na nevyspytateľnosť tohto gitarového virtuóza.
Patrí mu miesto jedného z najvýraznejších shred-gitarových talentov 80-tých a 90-tých rokov, počas ktorých spravil veľa kvalitnej hudby. Marty Friedman sa zapísal do dejín metalovej a rockovej hudby výrazným spôsobom a ovplyvnil ďalšiu generáciu gitaristov.
alienshore 12/2012... (celý článek)
