After Tea
Holandskú psychedelickú a neskôr blues rockovú skupinu After Tea založili v roku 1967 Hans van Eijk (klávesy, spev), Rob „Polle“ Eduard (basa, gitara, spev) a Ray Fenwick (gitara, spev), ktorých svorne vykopli zo skupiny Tee Set. Tá pôsobila v meste Delft a bola klasickou dobovou popovkou.
Ohrdnutí členovia nelenili, pribrali bubeníka zo skupiny Don’t Martina Hageho a mohlo sa ísť na vec. Inak, Fenwick bol Brit, na rodnej hrude hral v The Syndicats, kde nahradil Steveho Howea. Kapele sa podarilo hladko podpísať zmluvu s Decca a šlo sa na vec. Singel Not just a flower in your hair/The time is night sa úspešne vnoril do prvej dvadsiatky holandskej hitparády, a preto neprekvapí, že skupina okamžite vydáva aj debut National disaster (vyšiel v júli 1968 na odnoži Decca – Ace of Clubs), ktorý produkoval Bert Schouten. Dobový psychedelický rock mal úspech, akurát Fenwickovi vypršalo pracovné povolenie a musel sa vrátiť do Británie (kde sa stal členom The Spencer Davis Group, kde nahradil Stevea Winwooda). Skupina vydávala jeden singel za druhým (napr. Desiree/The wedding song), úspech mal v roku 1968 We will be there After Tea/Lemon coloured honey tree. Namiesto Fenwicka prišiel gitarista Ferry Lever (hral v Just Colours a Tee Set) a s kapelou zabodoval so singlom Snowflakes on Amsterdam/The cotton blosom snowboat. V roku 1968 vyšli aj single Peruquine Thomas/Lilly of the Valley a Love in jeopardy/Sound of a backstreet. Nasledujúci rok skupinu opustil van Eijk (vrátil sa do Tee Set) a nahradil ho nemecký klávesák Uly Grün (z kapely Boots). Následne mal právne problémy Eduard (súvis s marihuanou nebol čisto náhodný) a jeho náhradníkmi sa stali French Kressenburg (spev, predtým Golden Earring) a Henk Smitskamp (basa, perdtým Motions, potom Livin' Blues). Eduard sa z basy vrátil v auguste, medzitým však Decca vydala anglickú verziu albumu After Tea v Holandsku. Avšak doba už bola inde, hoci si kapela udržovala priazeň publika na koncertoch, začala sa rozpadať. Odišiel Hage a nahradil ho, najprv krátko, Pierre van der Linden (neskôr známy z kapely Focus) a potom Ilja Gort. V roku 1968 sa stala ešte jedna prekvapujúca udalosť, kapela zo srandy, pod pseudonymom De Martinos uspela v holandskom étery s hitom Moest dat nou?. Rok 1969 bol napriek tomu bohatý na single, vyšiel A little bit today, a little bit tomorrow/Blues ride i Sunshine eyes/Jointhouse blues. Kontrakt s Decca vypršal, nuž zostava Eduard, Lever, Grün a Gort vydala album Joint House Blues na značke Negram. Vyšiel v októbri 1970 a ponúkol tvrdú blues rockovú smršť, ktorá však komerčne totálne prepadla. Počas roka vyšli aj single Please come my love/Think a Sun someday na značke Eagle a Negram vydal singel Jointhouse blues/I’m here (and nowhere else). V roku 1971 opustil skupinu Lever a kapela to tiahla v trojici, ale zakrátko sa rozpadla. Posledné dva single z tohto roku boli Lovesong to Mother Nature/Fame a I’m here/Let’s come all together.
Eduard a Grün sa pridali k skupine Drama, ktorá vydala v roku 1972 rovnomenný album.
Eduard, Lever a Gort obnovili činnosť kapely v roku 1975 a dokonca sa im podarilo vydať singel Mexico/Well, so long, ale to bolo všetko a po skupine sa definitívne zľahla zem.
Úspešnú kariéru má za sebou Ray Fenwick, ktorý v priebehu času hral všade možne a spolupracoval s takými veličinami ako Graham Bonnet, či Ian Gillan.
hejkal 03/2013... (celý článek)
