Talianska art rocková skupina Goblin sa udržala predovšetkým v povedomí fanúšikov béčkových talianskych hororov, ku ktorým s obľubou nahrávala soundtraky.
Skupina vznikla z formácie Oliver, kde hrali Claudio Simonetti (klávesy) a Massimo Morante (gitara, spev). Postupne najali rytmiku (Fabio Pignatelli – basa, Carlo Bordini - bicie) a presunuli sa do Anglicka, kde pribrali (na chvíľku) anglického speváka Clivea Haynesa a okrem vystupovania po univerzitách nahrali aj nejaké veci s Eddiem Offordom, ktorý spolupracoval s Emerson, Lake & Palmer. Po návrate do Talianska pribrali speváka Tonyho Tartariniho. V apríli 1974 skupina zmenila názov na Goblin a nahrala svoj prvý album, ktorý však nevyšiel. Následne podpísala nahrávaciu zmluvu so spoločnosťou Cinevox (kde kedysi Simonetti pôsobil ako štúdiový hráč pre sountracky), aby nahrávala hudbu k hororovým filmom režiséra a scenáristu Daria Argenta. Pravda, nie každému sa takáto „podradná“ rola páčila, bubeník Bordini sa na niečom takom odmietol podieľať, nuž Simonetti oslovil bubeníka Waltera Martinoa, s ktorým svojho času hrával v skupinách Il Ritratto di Dorian Gray a Seconda Generazione. Skupina nahrala hudbu k filmu Profondo rosso, album vyšiel v roku 1975, pričom ako film, tak titulná kompozícia sa stali hitmi. Pôvodné debutové nahrávky sa zjavili v roku 1976 pod názvom Cherry Five a väčšina hudobníkov sa na albume neuvádzala, asi sa báli, že by to mohlo poškodiť kariéru Goblin. Druhý album kapely sa volal Rover, vyšiel v roku 1976 a výnimočne nešlo o soundtrack. Kapela však zmenila zostavu, preč bol Tartarini, Martinoa nahradil Agostino Marangolo a pridal sa aj klávesák Maurizio Guarini, aby sa skupina mohla naplno oprieť do symfonického art rocku.
Skupina sa však stále nechcela jednoznačne vymedziť, nuž pod názvom Il Reale Impero Britannico zložila hudbu k ďalšiemu filmu, Perché si uccidono. Album vyšiel v roku 1976 a v jedinej spievanej skladbe zahosťoval Tartarini.
Tretí album kapely Goblin, Suspiria (1977), bol opäť hudbou k filmu, Argento ho ešte nemal hotový, nuž menil dielo podľa hudby. V roku 1978 vyšiel ďalší nehudobný album Il fantastico viaggio del „Bagarozzo“ Mark, ktorý šokoval čoby jediný spievaný album kapely. V tomto období sa skupina vzácne ocitla na pódiách a odohrala niekoľko koncertov. Od roku 1979 sa začali meniť zostavy a kapela vydávala jeden sountrack za druhým, čoraz viac vzdialený od progresívnych klávesových rockov. Sporadicky sa zjavovala na soundtrackoch z konca 80. a z 90. rokov, prakticky neexistovala od roku 1983. V zostave sa mihli hráči ako Carlo Pennisi (gitara), Antonio Marangolo (saxofón), Roberto Puleo (gitara), Marco Rinalduzzi (gitara), Derek Wilson (bicie) alebo Mauro Lusini (spev).
Simonetti založil v roku 1979 skupinu Easy Going a vrhol sa na sólovú kariéru (napr. kapela Daemonia), hoc s Goblinmi nahral sountrack Tenebre (1982). V 80. rokoch vydal dva sólové albumy aj Massimo Morante.
V 1985 sa kapela Goblin ocitla na soundtracku k filmu Phenomena, kam prispeli napríklad aj Iron Maden, Frankie Goes to Hollywood, Bill Wyman & Terry Taylor a ďalší. V 1989 sa spolu sKeithom Emersonom a ďalšími podieľala na soundtracku La chiesa.
V roku 2000 vyšiel kompilačný album the fantastic journey of Goblin vol.1, ktorý obsahovala dve cédéčka, na druhom zachytávala vzácne koncertné nahrávky z roku 1979.
V roku 2005 sa skupina Goblin pripomenula albumom Back to Goblin v zostave Maurizio Guarini, Massimo Morante, Fabio Pignatelli a Agostino Marangolo. Táto zostava sa rozpadla v roku 2009 a odvtedy pôsobia dve goblinie zoskupenia. Prvým je Goblin World (neskôr Goblin Rebirth) Pignatelliho, Marangoloa, Aidana Zammita (klávesy) a Giacomoa Anselmiho (gitara) a Daniloa Cherniho (gitara). Druhou formáciou je New Goblin v zložení Morante, Guarini, Simonetti, Bruno Previtali (basa) a Titta Tani (bicie). Skupine vyšiel v roku 2012 koncertný dvojalbum Live in Roma.
hejkal 05/2013... (celý článek)
