Simon Phillips (nar. 1957) je bubeník a skladateľ pochádzajúci z Veľkej Británie. Je známy predovšetkým ako prominentný štúdiový bubeník, podieľal sa na obrovskom množstve albumov, a figuroval taktiež aj na rôznych hudobných projektoch. Phillips začal hrávať profesionálne ako 12-ročný v otcovej kapele Dixieland. Dostal sa neskôr do popredia vďaka albumu 801 Live (1976) od Phila Manzanera a Briana Ena. V skupine Judas Priest nahradil bubeníka Alana Moorea a nahral s nimi dosku Sin After Sin (1977). V roku 1980 sa podieľal aj na debute The Michael Schenker Group od Michaela Schenkera, bývalého gitaristu anglickej kapely UFO.
Pokračoval ďalej ako štúdiový muzikant alebo aj na živých vystúpeniach rôznych umelcov a skupín. Spolupracoval s interpretmi ako napr. Big Jim Sullivan, Pete Townshend, Big Country, Toto, Steve Lukather and Los Lobotomys, Jeff Beck, Whitesnake, Jack Bruce, Brian Eno, Duncan Browne, Toyah, Mike Oldfield, Jon Anderson, Trevor Rabin, Gary Moore, 10cc, Mick Jagger, Ph.D., Joe Satriani, Russ Ballard, Mike Rutherford, Phil Manzanera, John Wetton, flamenco gitarista Juan Martin, Asia, Stanley Clarke, Jimmy Earl, Derek Sherinian, Nik Kershaw, Gordon Giltrap, Camel, Jordan Rudess, Tears For Fears a ďalší.
Samostatná kapitola je americká kapela Toto, do ktorej nastúpil v roku 1992 hneď po tragickom úmrtí Jeffa Porcara. V rokoch 1995 až 2008 prežívali spoločne plodné obdobie, ktoré bolo korunované úspechom a vypredanými koncertmi. Phillips sa podieľal aj na tvorení hudby a jeho bicie, a taktiež aj technické znalosti boli dôležité pre konečný sound skupiny Toto. V roku 2013 je oficiálne ohlásený návrat Toto samozrejme so Simonom Phillipsom a zároveň aj Steveom Lukatherom, Davidom Paichom, Steve Porcarom a Josephom Williamsom.
Popri Toto sa však aj naďalej venoval postranným aktivitám a prispieva svojou bubeníckou hrou na albumy klávesáka Dereka Sheriniana ako Inertia (2001), Black Utopia (2003), Mythology (2004), Blood of the Snake (2006) alebo Oceana (2011). Produkuje a mixuje dva albumy Mikea Oldfielda a v roku 2009 posilnil projekt PSP s klávesákom Philippe Saisse a basákom Pino Palladinom. Určite zaujímavá je aj jeho účasť na The Trio Project japonskej jazzovej klaviristky Hiromi Uehara. Nahrali spolu kritikou veľmi dobre prijaté albumy Voice (2011) a Move (2012).
Sólová tvorba Simona Phillipsa je najvýraznejšia v 90-tých rokoch, v ktorých vydával svoje diela pomerne pravidelne. Prvým takým pokusom je mini-album Protocol z roku 1988, ktorý však dopadol nadmieru dobre. Nasleduje živý Force Majeure (1992), ktorý priam zosobňuje Phillipsovu záľubu v moderne znejúcom jazz-rocku a fusion. Dvojica inštrumentálnych albumov Symbiosis (1995) a Another Lifetime (1997) sa nesie v duchu progresívneho fusion a Simon Phillips sa v nich predstavil ako silný a dynamický skladateľ. Out Of The Blue (1999) zachycuje vydarené turné k predošlej štúdiovke Another Lifetime. O dva roky starší Vantage Point sa vracal svojim vyznením do staršej éry jazzu a bol to v podstate jednorázový spoločný projekt Simona Phillipsa a pianistu Jeffa Babka. Po ňom prišlo obdobie ticha, ktoré prerušil až živý záznam Live (2009) od tria PSP. V roku 2013 prichádza konečne nový album Protocol II, ktorý patrí jednoznačne medzi najzaujímavejšie počiny na poli jazz-rocku a fusion vydané v tom roku. Simon Phillips je právom považovaný za bubenícku špičku vo svojom obore a pokiaľ si všimnete pozorne jeho bohatú kariéru, tak vám musí byť jasné že toto je skutočne tvrdo a neúnavne pracujúci muzikant tej najvyššej ligy.
zdroje: wikipedia.org, www.simon-phillips.com/content/
alienshore 01/2014... (celý článek)
