Pohjola, Pekka
Pekka Pojhola (január 1952 - november 2008) bol fínsky multi-inštrumentalista, skladateľ a producent. Bol taktiež jedným z najuznávanejších basových gitaristov v Európe. Študoval aj klavír a husle na Sybelius Academy v Helsinkách. Okrem vlastnej sólovej tvorby je známy aj ako člen skupín The Boys, Wigwam, Made In Sweden alebo The Group. Taktiež spolupracoval s umelcami Jukka Tolonenom (gitarista Tasavallan Presidentti) a svetoznámym multi-inštrumentalistom Mike Oldfieldom. Samotný Frank Zappa obdivoval Pohjolu ako muzikanta a pozýval ho aj na svoje koncertné turné po USA. K tejto spolupráci však nakoniec nedošlo.
Začiatkom 70-tých rokov nahráva svoj debut Pihkasilmä Kaarnakorva (1972) a okamžite zarezonuje na domácej jazz-rockovej scéne. O dva roky neskôr ho nasleduje Harakka Bialoipokku, ktorý je taktiež ovplyvnený avantgardným jazz-rockom a tvorbou Franka Zappu. Kritici ho hodnotia ako jeden z vrcholov Pekka Pohjolu. Spolupráca s Mike Oldfieldom priniesla svoje ovocie v podobe albumu Keesojen Lehto (1977) a svojim vyznením tiahol viac smerom k symfonickému prog-rocku s prvkami jazzu a fusion. Ďalším významným hosťom je tu bubeník Pierre Moerlen zo skupiny Gong. Po ňom však prichádza Pohjolov vrcholný skladateľský počin Visitation (1979). Načrel do viacerých hudobných štýlov a spojil tak jazz-rock, symfonický prog-rock a prvky vážnej hudby do veľmi osobitého kompozičného diela. Roky 70-té uzatvára menej typický, ale opäť vydarený album Kätkävaaran Lohikäärme. Vyšiel pod hlavičkou Pekka Pohjola Group a tentoraz sa zameral viac na tradičnejší jazz-rock a fusion.
Ôsma dekáda priniesla veľa zmien a dotklo sa to samozrejme aj Pohjolovej tvorby. Album Urban Tango (1982) bol zjavne iný, ale stále si udržoval úroveň vďaka zaujímavým aranžmánom. Vyšiel už vo vlastnom vydavateľstve Pojhola Records. Prišla na rad aj práca pre rôzne televízne filmy a práve to bolo základom pre ďalší autorský počin Jokamies (1984). Znie ako soundtrack k nejakému filmu a v plnej miere sa tu uplatňuje zvuk syntetizátorov. O čosi lepšie dopadol Space Waltz (1985) a celkom sa vydaril aj nasledujúci Flight Of The Angel (1986). Pohjola unavený z rockovej scény prišiel s nápadom zložiť svoju prvú klasickú symfóniu. Sinfonia No.1 (1990) bola totálnym únikom od všetkého čo dovtedy spravil, ale potvrdil svoj obrovský talent a schopnosť skladať akúkoľvek hudbu.
Návrat na scénu prišiel s albumom Changing Waters (1992), ale aj ten sa výrazne prikláňal k vážnej hudbe. Posledné dva regulárne počiny Pewit (1997) a Views (2001) ako keby zhmotnili všetky Pohjolove skúsenosti. Stále tam je silný orchestrálny prvok, no je to osviežené a okorenené jazzovými aj rockovými plochami. V novembri 2008 skolil Pekku Pohjolu alkoholizmus vo veku 56 rokov. Ostáva však naďalej výraznou osobnosťou fínskej hudobnej scény s osobitým kompozičným rukopisom a majestátnymi melódiami, ktorými si získal množstvo fanúšikov a poslucháčov.
alienshore 01/2014... (celý článek)
