Hemlock je nejaká drevina (jedľovec), ktorá sa z neznámych dôvodov stala populárnym pomenovaním pre celú plejádu kapiel. Jednou z nich bola aj krátkodobá britská superskupina združená okolo gitaristu a speváka Millera Andersona. Preto je história skupiny Hemlock príbehom jeho hudobného života.
Miller Anderson je Škót a bluesman telom i dušou. Jeho hlas i gitarové cítenie mu nič inšie ani nedovolili. Do hudobného biznisu vnikol v prvej polovici 60. rokov so skupinami The Royal Crests, Karl Stuart & The Profiles, The Voice, The Scenery, Freddie Fingers Lee Band a At Last. V poslednej menovanej spieval aj istý Ian Hunter, ktorý sa neskôr preslávil ako frontman skupiny Mott The Hoople a pre Andersona zabezpečil niekoľko hviezdnych angažmánov. V novembri 1968 sa stal členom skupiny bývalého bubeníka Johna Mayalla, a síce Keefa Hartleyho. S Keef Hartley Bandom pôsobil až do roku 1971, podieľal sa na nahrávaní piatich albumov a zahral si aj na slávnom festivale Woodstock. Následne vydal svoj prvý sólový album Bright city (1971) a potom sformoval Miller Anderson Band, v ktorom hrali hudobníci ako Dino Dines (klávesy), Gary Thain (basa), Pete Wingfield (klávesy), Lyn Dobson (flauta) a Eric Dillon (bicie). Zostava sa postupne menila a tým sa začala formovať skupina Hemlock. Eric Dillon bol bubeník, ktorý hral s basákom Jimom Levertonom v skupine Fat Mattress, ktorá v rokoch 1969-1970 vydala dva zaujímavé albumy. Jej členom bol aj klávesák Mick Weaver. Následne sa Dillon s Levertonom stretli v kapele Tranquillity, ktorá vydala taktiež dva albumy, Tranquillity (1972) a Silver (1973). V roku 1973 sa Leverton stal členom Hemlock, pričom v roku 1971 hral na albume Juicy Lucy – Get a whiff a this. Dino Dines hral už v Keef Hartley Band a rovnako si ho Anderson ponechal aj v skupine Hemlock.
Kým sa dostaneme k meritu veci, je potrebné spomenúť ešte jednu významnú hosťovačku. V roku 1972 sa Anderson podieľal na sólovom albume člena Strawbs Davea Cousinsa Two weeks last Summer.
Pod dozorom zvukového inžiniera Johna Burnsa a producenta Neila Slavena vznikol v roku 1973 v londýnskych Island Studios debutový album Hemlock (Deram SML 1102). Obsahoval deväť skladieb a prednú stranu obalu zabrala výšivka od Maggie Thomasovej. Fotky skupiny na zadnej strane spáchal Michael Putland. Ako hostia si na albume zahrali Chris Mercer (saxofón, veterán od Johna Mayalla či Juicy Lucy) a Pete Willsher (steel gitara). Dielo sprevádzal aj singel Mr. Horizontal/Beggar man (DM 379). Skupina v mierne odlišnom zložení (namiesto Weavera zaskočil klávesák Pete Wingfield) zahrala aj pre slávne BBC Session, nanešťastie dnes nikto netuší, kam sa tieto nahrávky podeli. Hemlock mala byť v podstate druhá sólová doska Millera Andersona, použil na nej takmer rovnakú zostavu ako pri svojom debute. V rámci turné po USA používal názov Miller Anderson with Hemlock. Sprevádzal Savoy Brown, nuž nečudo, že sa zakrátko Dillon, Leverton i Anderson stali súčasťou zoskupenia Boogie Brothers, ktoré založil Stan Webb (gitarista Chicken Shack) a Kim Simmonds. Napokon sa z toho vyliahla ďalšia zostava Savoy Brown a z Boogie brothers sa stal názov albumu vydaný v roku 1974. Následne sa, ako bolo u Simmondsa dobrým zvykom, skupina rozpadla a Stan Webb založil Broken Glass. To sa udialo v roku 1975 a hneď aj vyšiel jediný eponymný album, na ktorom inkognito hral aj Miller Anderson. Jeho utajenie spôsobili klasické právne ťahanice, ktorých je hudobná história plná (spomeňme aspoň účasť Kena Hensleyho na projekte Weed). Hoci Webb udržal kapelu v chode až do roku 1977 a pôsobil v nej napríklad bubeník Max Poole z Warhorse, Anderson opäť menil pôsobisko. Spolu s Keefom Hartleym (a Levertonom a Dillonom) stvorili projekt Dog Soldier, ktorý po sebe zanechal eponymný album z roku 1975. Na príhovor kamaráta Iana Huntera dostal Anderson príležitosť hrať so slávnou brass rockovou skupinou Blood, Sweat & Tears, čo sa veru neodmieta. Avšak dlho mu nadšenie nevydržalo, hudobné cítenie nevypálilo tak, ako malo, a tak sa v rokoch 1976-1977 Anderson zjavil v glam rockovej legende T. Rex, sprevádzal na turné Donovana a s členmi niekdajšej skupiny Stone The Crows (Jimmy McCulloch, Colin Allen, Ronnie Leahy) založil chvíľkovú kapelu The Dukes. V roku 1982 sa pridal k Stanovi Webbovi do jeho bandu Speedway a v roku 1984 aj do obnovenej legendy Chicken Shack. A opäť sa zjavil Ian Hunter, ktorý dohodil Andersona ďalšej legende, americkej hard rockovej klasike Mountain. Tu však hral na basu, pretože Leslie West naozaj druhú gitaru nepotreboval. Jeho prínos možno počuť na albume Go for your life (1985). Od roku 1985 je Anderson členom Spencer Davies Group, pričom sa nebráni rôznym pôsobeniam kade-tade. Tu vypomohol nedávno zosnulému klávesákovi Deep Purple Jonovi Lordovi na albume Pictured within (1998), tam si vydal sólovku, či už to bol album Celtic moon (1998), Bluesheart (2003), Chameleon (2008) alebo From lizard rock! (2010). Spieval s Chrisom Farloweom, bol členom zoskupenia British Blues Quintet (spolu s Maggie Bellovou, v roku 2006 vydali album Live in Glasgow) a určite by sa ešte niečo našlo. A čo sa stalo s ďalšími hudobníkmi? Blue Weaver, známy aj ako Wynder K. Frog, hral v Grease Bande Joea Cockera a spolupracoval Taj Mahalom, Ericom Burdonom, Rogerom Chapmanom, Frankiem Millerom i so skupinou Traffic. Leverton sa v 90. rokoch pridal k veteránom Cantenburskej scény Caravan. Dillon hral v roku 1980 v dobovo komerčnej (AOR) skupine Lion, ktorá vydala jediný album a pôsobil v nej klávesák John Sinclair, ktorý sa v období 1981-1986 podieľal na viacerých albumoch niekdajšej hard rockovej legendy Uriah Heep.
Na CD sa album Hemlock zjavil v roku 2004 na pirátskej značke Walhalla (WH 90346) a v roku 2010 vyšiel aj s jednou bonusovou skladbou (nealbumová b-strana singlu Beggar man) v juhokórejskej mini-LP replike (Big Pink 53), čím sa v súčasnosti dielo stále udržuje v pozícii nedostupnej rarity.
hejkal 04/2014
Pôvodne súčasť obsahu časopisu Rock Plus 6/2012.
... (celý článek)