National Head Band
Zabudnutá britská kapela National Head Band po sebe zanechala jediný album a potom venovala svojich členov iným, známejším skupinám.
Kapela vznikla v roku 1969 pod názvom The Business , pričom ju založil John Schelhaas (pôvodne basa, neskôr klávesy), ktorý si svoje muzikantské ostrohy brúsil v prvej polovici šesťdesiatych rokov v rodnom Liverpoole a od roku 1968 aj v soulovej skupine The Buzz Band. Ďalšími členmi boli Neil Ford (gitara), David Paull (basa) a John Skorsky (bicie). The Business sprevádzali liverpoolskych interpretov, až padli do oka Johnovi Peelovi, ktorý si práve v tom čase upísal Mikea Harta. Peel mu v roku 1969 na svojej značke Dandelion vydal album Mike Hart bleeds a sprievodnú skupinu tvorili práve „biznismeni“. A tých si všimli agenti Mighty Mole Management, ktorí mali zaujímavú ideu. Vytvorili názov kapely – National Head Band, ale nemali do nej hudobníkov. Nuž to predostreli Schelhaasovi a spol., reku, nechcete nahrať album? A veru chceli. Zmluva s Warner Brothers bola okamžite na stole, pravda, obchod sa dojednal v jednej reštike, kde vyfasovali obálku s 33 000 librami. Avšak, keď ju po večeri otvorili, bol v nej šek len na 11 000 libier. Napriek sľubom, že sa všetko doplatí, kapela viac nevidela ani penny. Warnerovci sa vôbec správali priam nechutne. Chceli napríklad (okrem nechuti zaplatiť) vraziť do kapely druhého bubeníka, ktorým bol zhodou okolností hráč z Toe Fat počúvajúci na meno Lee Kerslake. Skorsky sa pochopiteľne štorcoval a pred nahrávaním sa im na to celé, slušne povedané, vytentoval.
Album sa nahrával v Advison Studios vmáji 1971, ale trvalo takmer tri mesiace, kým bol dokončený. Warneri aspoň skupine dodali skvelého producenta Eddieho Offorda, ktorý slávil úspech s The Yes Album kapely Yes a zároveň sa práve rozvádzal. Obal vytvorila Ginny Gilliam a kapelu naň vyfotil Vincent Clegg. Ešte pred uvedením albumu na trh kapela musela podstúpiť čudné turné zvané Top Rank, kde hrali asi tak pre dvesto ľudí za večer spolu s Pink Fairies a Alexisom Kornerom. Diktát podujatí velil – žiadne džínsy, ale Korner zahlásil: „Žiadne džínsy, žiadna muzika!“ a usporiadatelia museli cúvnuť. Album sa na pulty dostal pod názvom Albert 1 (Warner Bros K46094) a ponúkal dobový mix rockovej hudby, ktorú dnes s obľubou nazývame progresívna. Avšak Offord to zmrvil, takže sa na vydaní nachádza zvukový výpadok v jednej skladbe. Kerslake mal plné zuby, ako nedôstojne so skupinou vydavateľ zachádza, nuž sa zbalil a šiel, fanúšikovia Uriah Heep a Ozzyho Osbourna vedia, kam. Nahradil ho, podľa všetkého Jim Payne, ale kapela sa koncom roka 1971 rozpadla.
Schelhaas sa pridal k skupine Garyho Moorea a napokon nahradil Davida Sinclaira v canterburskej legende Caravan. Paull sa vrhol na ťažký progres s vynikajúcou formáciou Jonesy (kde vzal aj Paynea). Ford hral na albume The party album (1979) Alexisa Kornera.
Album sa zjavil na CD v roku 2008, kedy ho v Európe vydalo vydavateľstvo Esoteric Recordings (ECLEC 2074),v USA Second Harvest (429) a v Japonsku Arcàngelo (ARC-7296). Okrem iného bol odstránený aj zvukový kaz pôvodného LP.
hejkal 08/2014... (celý článek)
