Jarre, Jean-Michel
Jean-Michel Jarre (nar. 1948) je francúzsky skladateľ, producent, hráč na klávesové nástroje a multiinštrumentalista. Je to inovátor a priekopník elektronickej hudby, a celkovo jedna z dôležitých postáv hudobnej scény 70-tých a 80-tých rokov. Už v mladom veku študoval hudobnú teóriu a klasickú hudbu na klavíri. Bol taktiež silne ovplyvnený aj jazzovou muzikou, ktorá sa hrala vo francúzskych kluboch. Všetky tieto vplyvy pretavil do vlastnej vízie, ktorá zahrňovala štýly ako ambient, new age, synthpop, chill-out, trance, world music, techno a aj progresívny rock. Zároveň využíval aj v tej dobe moderné nahrávacie technológie na dosiahnutie vytúženého efektu. Jarre postupne dosiahol cez 80 miliónov predaných nosičov, čo z neho robí jedného z najúspešnejších francúzskych muzikantov vôbec.
Začiatky vo forme albumov ako Deserted Palace (1972) a Les Granges Brûlées (1973, soundtrack) nie sú pre Jarreho kariéru nejako zvlášť dôležité. Skutočný prielom zaznamenal až legendárny počin Oxygène (1976), ktorého sa predalo 12 miliónov kusov a umiestnil sa v rebríčkoch na oboch stranách Atlantiku. Z albumu vybraný singel Oxygène (Part IV) patrí snáď medzi najznámejšie elektronické skladby na svete. Podobný úspech dosiahol aj Équinoxe (1978) a svetoznámou sa stala singlová Équinoxe Part 5. Nasledoval album Les Chants Magnétiques (1981), kde Jarre po prvýkrát začal používať tzv. samplovanie a znamenal aj odklon od predošlej tvorby. Experimentálny počin Zoolook (1984) sa odlišuje od Jarreho tvorby asi najviac a je výrazný aj začlenením rytmickej sekcie. Na album prispeli svojim vkladom aj hostia ako Adrian Belew, Marcus Miller alebo speváčka Laurie Anderson.
Z ostatnej tvorby určite zaujmú aj iné jeho diela. Z 80-tých rokov stojí za zmienku aj Rendez-Vous (1986), z ktorého vzišiel hit Quatrième Rendez-vous. Do 90-tých rokov vstúpil s albumom En attendant Cousteau (1990) a skladba Calypso Part 1 je Jarreho asi najkomerčnejší hit jeho kariéry. Začlenenie EDM prvkov je príznačné pre Chronologie (1993) a ako gitarista sa na ňom predstavil talentovaný Patrick Rondat. Pozitívne ohlasy získalo pokračovanie klasického Oxygène pod novým názvom Oxygène 7–13 (1997). Jarre nezaháľa a v roku 2000 vydáva Métamorphoses, ktorý okrem rôznorodých elektronických štýlov je zaujímavý aj viacerými hosťujúcimi speváčkami. Jarre sa po dlhších rokoch vrátil do rebríčkov s albumami Electronica 1: The Time Machine (2015) a Electronica 2: The Heart of Noise (2016), na ktorých sa zúčastnilo mnoho hostí ako napr. Vince Clarke, Moby, Pete Townsend, Tangerine Dream, Massive Attack, Armin Van Buuren, Pet Shop Boys, Gary Numan alebo Cindy Lauper. Starých fanúšikov potešil návrat (samozrejme s moderným soundom) ku koreňom v podobe tretieho úspešného pokračovania Oxygène a to pod názvom Oxygène 3 (2016).
Jean-Michel Jarre má na konte aj mnoho ocenení a niekoľko guinnessových rekordov. Najmarkantnejší je určite ten z roku 1997, kde sa na jeho koncerte v Moskve zišlo 3,5 milióna divákov. Jeho živé predstavenia sú známe rôznymi efektmi, lasermi a pyrotechnikou. Vo svojej kariére prešiel od minimalisticky ladenej elektroniky, smerom k modernej tanečnej elektronike, čo je rôzne hodnotené z tábora starších konzervatívnejších poslucháčov a zároveň tých mladších, ktorí viac preferujú novodobú elektronickú hudbu.
alienshore 07/2017... (celý článek)
