Skratfštrku
Asi sa zhodneme na tom, že urobiť dnes obyčajnú, naivne chytľavú, gýčovú pesničku, akými nám denne vymývajú mozgy komerčné rádiá, nie je až taký problém. Stačí si na počítač skopírovať dve tri známe melódie, zmixovať ich, upraviť, doplniť jednoduchý spev a za náležitej finančnej propagácie zvalcovať s nimi všetko, čo má akokoľvek do činenia s hudbou.
O presný opak sa usiluje kapela s čudesným názvom Skratfštrku. Pochádza zo Žiaru nad Hronom, vznikla začiatkom roku 2003 ako pokračovateľka projektu Martina Hubu Oblaky. Nejde o žiadnu regulárnu kapelu s cieľavedomým driapaním sa po rebríku úspechov, skôr o združenie starých kamarátov muzikantov. Na svojich doterajších štyroch výtvoroch, na ktorých si mimochodom s úplnou ľahostajnosťou vtipne menili názov, ako sa im zachcelo (Svrabfkrku, Skráťštreku, Skratfštrkoo), ponúkali experimentálny bigbít s prvkami bluesu, art rocku, psychedélia a avantgardy. Väčšinu skladieb predstavovali ucelené bizarné príbehy podfarbené adekvátnymi zvukovými kolážami a efektmi pre plastické stvárnenie (typickým príkladom je 15-minútová skladba Mlieko). Ich tohtoročná novinka s názvom Superskrat 2005 posunula hladinu experimentu ešte o level vyššie. Paradoxne použili postup, ktorý som načrtol v úvode v súvislosti s kalerábovými hitmi, len výsledok je dosť odlišný. Parodickú jamsession nahratú za jeden večer postrihali, otextovali, doplnili novými nástrojmi a spevmi v štúdiu, čím vznikli úplne nové skladby – niečo medzi živou a štúdiovou nahrávkou. Všade v pozadí sú koláže, hlasy, ruchy, dýcha to jednoducho životom a pritom to má vlastnú tvár. Album Superskrat glosuje situáciu v slovenskom i svetovom masmediálnom biznise a s výdatnou pomocou hudobného odkazu viacerých slovenských a svetových „umelcov“ zasadzuje definitívnu ranu svetovému undergroundu. Keď sa ponoríte do tohto albumu, rozhodne nebudete lapať po dychu a škriabať sa na hladinu. Naopak – načerpáte množstvo kyslíka a budete ľahko splývať na hladinách psychedélie.
-Robert Buček ... (celý článek)
