Slávna britská blues rocková skupina Free sa preslávila predovšetkým nesmrteľným rockovým hitom All right now. Rovnako slávny je však aj osud jej členov.
Spevák Paul Rodgers sa s Free preslávil ako jeden z najlepších rockových spevákov na Zemi a okolitých planétach, aby o svoj post neprišiel, pre istotu si to poistil so skupinou Bad Company, sólovými počinmi, skupinami Law, Firm a v neposlednom rade aj účinkovaním s legendárnou skupinou Queen.
Fenomenálny citlivý gitarista Paul Kossoff si svoj osud pečatil v drogovej závislosti, ktorá ho napokon v roku 1976 stála život. Pomník, ktorý si vytesal v skupine Free (i sólovo) však patrí k najmonumentálnejším.
Bubeník Simon Kirke patrí k najúspornejším, zároveň však najpresvedčivejším bubeníkom, aký kedy sedeli za bicou súpravou a po Free to dokazoval v Bad Company.
Jeden z najtalentovanejších basgitaristov na poli blues, Andy Fraser, sa ako jediný trošku vytratil z povedomia neskorších hudobných zoskupení (hoci spolupracoval s Brainom Enom a Robertom Palmerom), v roku 2008 však napísal skladbu Obama (Yes we can) pre jednu prezidentskú kampaň.
Ale nepredbiehajme.
Kossoff a Kirke sa stretli v druhej polovici 60. rokov v skupine Black Cat Bones. Obaja sa rozhodli založiť spolu novú skupinu, takže sa odohrala legendárna scénka v londýnskom Fickle Pickle klube, kde hrala skupina Brown Sugar s akýmsi Rodgersom za mikrofónom. Slovo dalo slovo a trojica sa mohla vybrať za Alexisom Kornerom, aby si mohol pripísať zásluhy na zrode legendy. Korner im odporúčal basgitaristické pätnásťročné ucho, Frasera, ktorý už hral s Johnom Mayallom a pridal im rovno šancu zadžemovať si v klube Nag’s Head Pub a aby toho nebolo málo, skrátil im meno Free At Last na údernejšie Free. To však stále ešte neznamenalo, že by sa Korner hodlal stiahnuť do ústrania. Novej skupine vybavil podpísanie zmlúv s Isand Records a A&M Records (v USA), a tak sa skupina v roku 1968 vybrala do Morgan Studios v Londýne, kde pod dohľadom Guay Stevensa spáchala za týždeň plnokrvný bluesový debut Tons of sobs. Ako sa vyznal Kirke, bolo to neuveriteľné, veď dnes sa týždeň nazvučuje akurát rytmičák na bicích. Album vyšiel na jar 1969 a ponúkol klasické hity I’m a mover a The hunter. Nechýbala skladba Walk in my shadow, prvá vec, ktorú skupina kedy zložila. Následne vydali singel Broad daylight, ktorý prepadol („Tuším sa predali tri kusy v Sheffielde,“ tvrdil Kirke). Napriek tomu sa koncertne skupine darilo a v roku 1969 vyšiel jej druhý album Free. V USA prešiel mimo záujmu, rovnako ako debut, ale úspech sa dostavil na turné, v rámci ktorého sprevádzali aj s Delaney & Bonnie skupinu Blind Faith. Dostali vtedy príležitosť zahrať si týždeň v jednom klube v New Yorku, kde sa na nich prišli pozrieť Jack Bruce a Eric Clapton. V zákulisí potom Clapton oslovil Kossoffa, aby mu ukázal, ako hrá jeho povestné vibráto, z čoho mal Kossoff takmer infarkt, ale zároveň pochopil, že sa stáva gitarovou hviezdou.
V roku 1970 vyšiel album Fire & Water, ktorý sa stal absolútnym trhákom, nielen pre titulnú skladbu či basovú extázu v Mr.Big, ale hlavne kvôli nesmrteľnej rifovke All right now. Tú napísal Fraser na počkanie po jednom vystúpení v Durhame, v šatni, keď si publikum žiadalo prídavok a Free dumali, čo im zahrajú. Hit sa uchytil na oboch stranách Atlantiku, skupina si upevnila renomé vystúpením na festivale Isle of Wight a všetko vyzeralo nádejne. Tlak na skupinu v podobe zopakovania All right now však priniesol čiastočný komerčný neúspech v podobe pokojnejšieho albumu Highway (1970). Kirke spomínal, že album sa slabo predával a vinil orientáciu skupiny na Boba Dylana a The Band, a teda odklon od blues. Chalani z Free boli v tej dobe tak naivní, že si mysleli, že je to koniec sveta, nikto ich už nemá rád, a tak ohlásili koniec. Spolu s týmto rozhodnutím uspel v rebríčkoch singel My brother Jake a svetlo sveta uzrel živý album Free live! (1971).
Fraser založil skupinu Toby, Rodgers sformoval Peace, Kossof a Kirke vydali album Kossoff, Kirke, Tetsu and Rabbit. Ani jeden projekt nevydržal dlho, v januári 1972 sa opäť obnovila skupina Free v pôvodnom zložení. V tom istom roku vyšiel album Free at last a uspel aj singel Little bit of love. Nastala však doba, kedy sa Kossoff dostal do úplného područia drôg. Na americkom turné nebol schopný hrať, takže gitaru hral Rodgers, Fraser opustil kapelu počas turné v Japonsku a založil skupinu Sharks. Turné dokončili dvaja hráči, Japonec Tetsu Yamauchi (basa) a John „Rabbit“ Bundarick (klávesy, neskôr hral s The Who). V októbri 1972 sa Kossoff trošku vzchopil, takže sa začalo s nahrávaním materiálu na album Heartbreaker (1973). Ten napokon čiastočne gitarovo obsluhoval Rodgers, navzdory veľkému hitu Wishing well sa skupina rozpadla, pretože Kossoff sa opäť dostal na dno a z neho sa už viac nedokázal odraziť.
Free je právom legenda blues rockovej hudby a nemusí to nikomu dokazovať, stačí si vypočuť All right now.
hejkal 03/2011
... (celý článek)
