Jumbo
Milánska progresívna skupina Jumbo sa zrodila okolo roku 1970 okolo speváka menom Alvaro „Jumbo“ Fella. Už v roku 1970 podpísala zmluvu so značkou Numero Uno a v tom istom roku jej vyšli dva single, In estate / Due righe da te a Montego Bay / Due ighe da te. Išlo o prevzaté a potaliančené skladby (In estate bola verzia hitu In the Summertime). Boli síce uvedené ako nahrávky skupiny Jumbo, ale na prvom speváka sprevádzali Franz Di Cioccio a Flavio Premoli z I Quelli (neskôr PFM) a Mario Lavezzi z budúcej skupiny Il Volo. Zostavu skupiny tvorili okrem Fella (spev, klávesy, dychy, gitara) aj Daniele Bianchini (gitara), Dario Guidotti (flauta, akustická gitara, perkusie), Sergio Conte (klávesy, spev), Alberto Agazzi (basa) a Vito Balzano (bicie, perkusie, spevy). V roku 1971 nahral Jumbo Fella svoj prvý sólový album pomenovaný Jumbo. Tam už hral na base Aldo Gargano a akusticky orientované dielo vyšlo v roku 1972. O pár mesiacov neskôr skupina vydala album DNA, ktorý je dnes považovaný za jednu z najlepších nahrávok talianskeho progresívneho rocku. Tretí a posledný album, Vietato Ai Minori Di 18 Anni? z roku 1973 zaznamenal jednak zmenu bubeníka (Balzana vystriedal Tullio Granatello) a tiež príklon k avantgarde. Asi nie je náhoda, že s albumom vypomohol Franco Battatio. Vzhľadom na veľmi expresívne texty pojednávajúce okrem iného aj o homosexualite a sociálnom odcudzení bola dokonca skupina zakázaná v rádiách. Skupina bola koncertne činná do roku 1976, v zostave sa mihli Roberto Biancone (dychy) a Valter Frazzi (klávesy), ktorí nahradili Guidottiho a Conteho. V roku 1975 jej vyšiel posledný singel Vorrei /Il re dei re del rock and roll.
K neúspešnému reunionu došlo v roku 1983 a mapuje ho album 1983 Violini D’Autunno z roku 1992. Koncom roku 1989 sa Jumbo jednorázovo zjavila, aby zahrala jeden koncert v Paríži (vyšiel ako Live v roku 1992) a v roku 2001 bola verejnosti predstavená aj kompilácia 1991-2001 Passing By mapujúca aktivity skupiny pod vedením Danielea Bianchiniho, ktorému sekundovali viacerí členovia starej zostavy (napríklad Alvaro Fella, Dario Guidotti a Tullio Granatello). Prevažne inštrumentálne nahrávky majú silný nádych New Age. V roku 2007 vyšlo aj DVD Anthology mapujúce dokumentárnou formou rozhovory, obrázky a záznamy skupiny a jej kariéry.
hejkal 12/2011... (celý článek)
