Tramline
Kde bolo, tam bolo, kdesi v 60. rokoch storočia s poradovým číslom dvadsať dorazil do spoza Atlantiku na ostrovy blues. Mená ako Alexis Korner, Cyril Davies, Pretty Things, Rolling Stones, John Mayall a pod. netreba predstavovať.
Predstavovať treba skupinu Tramline, ktorá sa na tejto vlne koncom spomínanej dekády zviezla a zanechala po sebe dva albumy.
Hlavným protagonistom (z pohľadu ďalšej kariéry) skupiny bol gitarista Mick Moody (narodený 30.8.1950). Už v škole hrával s istým Paulom Rodgersom (určite každý pozná jeho voľnosť a zlú spoločnosť) v skupine Road Runners. Po presťahovaní sa do Londýna vzniká v roku 1967 skupina Wild Flowers, ktorej zostava sa viackrát menila. Nakoniec Moody Londýn opustil a s Johnom McCoyom (pozor, je to iná osoba ako menovec od Iana Gillana) založil skupinu Tramline. V zostave s Terrym Sidgwickom (basa) a Terrym Popplem (bicie) nahrali v roku 1968 album Somewhere down the line pre Island Records. Je plné surového blues, ktoré sa výborne počúva. V roku 1969, s novým basákom Colinom Hodgkinsonom, vychádza druhý album Moves of vegetable centuries v podobnom duchu, doplnený o dychový dvojzáprah.
Navzdory tomu, že albumy sú dobré, sa v tých požehnaných dobách stratili v záplave iných, a tak sa skupina rozpadla.
Mick Moody následne započal úspešnú kariéru, hral s Mike Cotton Sound, Zoot Money’s Band, Juicy Lucy, Snafu a napokon sa stal členom jednej známej skupiny, Whitesnake. Po odchode fungoval v Snakes, Company of Snakes, v roku 2001 vyšlo album Young and Moody Band (I eat them for breakfast). Dnes sa venuje sólovej tvorbe a písaniu knižiek.
hejkal 03/2009
... (celý článek)
