Livin’ Blues patrí k najznámejším holandským blues rockovým skupinám.
Vznikla v roku 1967 zo skupiny Andy Star & The Stripes, kde hrali Ted Oberg (gitara), Ruud Franssen (basa), Björn Pool (spev) a Niek Dijkhuis (bicie). V roku 1968, keď sa k nim pridal John Lagrand (harmonika) a Nicko Christiansen (gitara) vystriedal Poola, bolo jasné, že Livin’ Blues je na svete. Názov pochádza údajne z mena americkej divadelnej skupiny Living Theatre. Ešte v tom istom roku vystriedal Franssena Gerard Strötbaum a za bicie si sadol Cesar Zuiderwijk. Uzavrela zmluvu s firmou Phonogram a v roku 1969 sa Livin’ Blues uviedla ako predkapela Fleetwood Mac a nahrala dva neúspešné single. Po nahradení Strötbauma Henkom Smitskampom vyšiel v roku 1969 aj debutový album Hell’s session pre novovzniknutú značku Red Bullet. V rozpätí rokov 1970 až 1974 skupina vydala albumy Wang dang doodle (1970), Bamboozle (1972), Rockin' at the tweed mill (1973) a Ram Jam Josey (1973), pričom sa v zostave vystriedalo niekoľko bubeníkov (Dick Beekman, Johnny Lejeune, Arjen Kamminga, Kenny Lamb) a basák (Ruud van Buuren).
V roku 1974 sa skupina prakticky rozpadla, Ted Oberg však skupinu zreformoval, pretože jej manažér (Obergova mama) v tom čase stihol uzavrieť zmluvu s firmami Ariola a Grandad Music. A v zostave John Frederiksz (spev), Ted Oberg (gitara), Henk Smitskamp (basa), Ronny Meyes (gitara) a Michael Driessen (bicie) vydala výrazne pop funkový singel Boogie woogie woman/Ricochet. Našťastie, zostava sa utriasla do podoby Oberg, Frederiksz, Henk Smitskamp a Cor van der Beek (bicie) a úspešne koncertovala v Poľsku, čo vyústilo do vydania albumu Live’75 (1975). V roku 1976 sa zjavil hard rockovo baladický album Blue breeze, čo bol na čas posledný štúdiový počin skupiny a bubnoval na ňom Jacob van Heiningen.
V roku 1979 sa do zostavy dostal Pietjan Visser (harmonika), ale v roku 1980 sa obnovila kostra pôvodnej zostavy v zložení Oberg, Lagrand, Christiansen a doplnili ich Evert Willemstijn (basa) a Boris Wassenbergh (bicie). Skupina sa rozpadla v prvej polovici 80. rokov, všetci členovia fungovali vo vlastných projektoch a to vydržalo do roku 1986, kedy sa Livin’ Blues opäť dostala na svetlo sveta v zložení Lagrand, Christiansen, Joop van Nimwegen (gitara), Willem van de Wall (gitara), Aad van Pijlen (basa) a Art Bausch (bicie). V roku 1988 vydala táto zostava album Now a v zápätí nastala ďalšia zmena, keď sa kvôli autorským právam musela skupina premenovať na New Livin’ Blues, pretože meno držala v rukách matka Teda Oberga, ktorá im svojho času robila manažérku. Nastalo obdobie neprehľadných zmien zostáv a vyšli dva albumy, živák Snakedance (1989) a štúdiový Out of the blue (1995).
Následne opäť všetci členovia skupiny rozbehli vlastné projekty a čas od času sa zjavila nejaká inkarnácia pôvodnej kapely, posledný tvar, ktorý stojí za zmienku je Livin’ Blues Xperience. Vyšiel jej aj album This is the time (2008).
Na záver spomeniem ešte album The early blues sessions z roku 1993, ktorý zachytáva nevydané nahrávky skupiny z rokov 1968-1972.
Poznámka k hráčom, väčšina účastníkov projektu Livin’ Blues sa úspešne pohybovala na hudobnej scéne a hrala v množstve, často aj medzinárodne známych, kapiel, ktoré sa raz možno dostanú aj na progboard.
Poznámka k rokom vydania, niektoré albumy majú na internete uvádzané iné roky vydania, než uvádzam ja. Po Blue Breeze vychádzam z bookletov cédéčiek, neskoršie veci sú podľa Alexa Gitlina.
hejkal 12/2009... (celý článek)
