Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.08.2011

S hudbou skupiny Katapult som sa zoznámil niekedy koncom 90. rokov prostredníctvom nahrávky na kazete, konkrétne išlo o tento „hitový“ album. Niekedy koncom minulého roku som si dokonca zadovážil aj cédéčko. Prečo?

Nuž, kde inde si môžete vypočuť na dreň obnaženú rockovú hudbu, ktorá by bola hraná najjednoduchšie ako sa dá, a predsa je to skôr blues, boogie, rock, než punk? V tomto sa už za komunizmu podarilo skupine zvoliť priam bezkonkurenčný názov, veď každému je jasné, že katapult bola zbraň hrubého strihu, nemožno čakať jemné nuansy, jednoducho sa to zloží, naláduje neotesanou muníciou (obalí slamou a zapáli, aby som uspokojil „vesnickú“ zábavu) a bez obalu odpáli do davu. Keďže som nezažil 70. roky a miestnu pokrivenú hudobnú atmosféru, nedokážem zaujať stanovisko k vymedzovaniu sa voči slamáckemu, vidláckemu a podobne označovanému bigbítu. Iste, nie je to o nejakej veľkej kompozičnej stránke, ani o nezabudnuteľných inštrumentálnych výkonoch, ale zasa, má to dosť blízko k starému černošskému blues, tam tiež nebolo ani jedno, ani druhé, len pocity vyrevané do sveta. A v tom Katapult znie presvedčivo. Aby som pravdu povedal, takáto priamočiara „amatérina“ je mi bližšia než zástupy sterilných profi rockových nahrávok. Nečudo, že u spoluhráčov v Žalman Brothers Band je Katapult pomerne obľúbená skupina (Peťo Žalman mal v 80. rokoch veľmi podobnú kapelu Hartus).

Vo všeobecnosti je trinásť prítomných skladieb vhodných na nenáročné počúvanie, texty i refrény majú tú vlastnosť, že sa ľahko pamätajú (a to je tiež svojim spôsobom umenie), občas sa ucho poslucháča zastaví nad vydareným momentom (neopočúvateľný derivát rifu v Lesnom manekýnovi, dvojveršie Nalaď si život do cé duru, tam není žádný kříž – sorry za prznenie češtiny). Kto by spochybnil pohodičku vyžarujúcu zo skladieb Nebreč, kdyby za to stál alebo Někdy příště? A občas sa dostavia aj hlbšie emócie, napríklad Jsou špatný dny majú vydarenú melancholickú náladu. Vôbec sa nečudujem obrovskej popularite tohto hudobného receptu. A keď už som pri popularite, skladba Až má veľmi vďačný futuristický kontext blízky „zeleným“ radikálom každej doby.

Netvrdím, že je to niečo svetoborné, ale aj tak mi hudba na tomto cédéčku prináša relax, keď si chcem vypočuť niečo v blízkom jazyku a bez vzdialených avantgardných umeleckých ambícií.