Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.09.2011

Klávesové podmazy, vzdušnejší zvuk, I’m going away síce ešte stále nesie všetky znaky Hendrixa, avšak počuť už aj snahu o osobnejší a svojskejší prístup. Rovnako meditatívna, ale nie pokojná, skladba Man at the backdoor znie zaujímavejšie, hoci kvákadla sa Marino evidentne nedokáže vzdať ani za nič. Skvelá „hitovka“ The answer, to je už predzvesť budúcej zmeny názvu skupiny. Mierne funky sa tváriaca Jive baby už túto premenu iba pečatí. Návrat k slaďákom sa odohrá v It’s begun to rain. Ďalšia populárna koncertná skladba je vzletná ako vážka, neprekvapuje preto názov Dragonfly. Brutálna jazda so skvelými bicími znie presne ako Little sexy Annie, to je jednoducho strava pre gladiátorov, žiadne vyschnuté korienky pre pacifistov. Ako by znel Hendrix, keby do svojej hry zapojil fusion, ukazuje skladba Moonwalk. Kto by sa nazdal, že sa Marino napokon vzhliadne niekde v Mahavishnu Orchestra či Return To Forever. Titulná skladba IV... (Emperor) je už iba majestátnym, čiastočne akustickým, čiastočne klávesovým záverom, pre mňa je to vrchol albumu, hoci by tam niekto mohol začuť aj jemný vánok orientu.

Zmena zvuku i stúpajúca technická zručnosť trojice hráčov sa pomaličky vydáva smerom ku koketovaniu s funky i džezom a opúšťa svoje genetické predispozície, čo z tohto diela robí vskutku skvelú záležitosť.