Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.05.2023

Nemecká legendárna kapela Amon Düül II vydala v roku 1970 svoj druhý album Yeti a dnes by som o ňom rád čosi povedal.

V prvom rade, ako puberťák som sa pri prvom strete s ním otriasol znechutením a rýchlo som ho vytesnil z oblasti môjho záujmu. Miloval som skladbu Archangel Thunderbird, tá však bola na kompilácii Lemmingmania, nuž som album dlhé roky ignoroval. Ale časom som sa k nemu vrátil a dnes ho už viem poslucháčsky vstrebať. Hoci ide o náročnú výzvu, keďže ide o dvojalbum.

Pôvodne to mal byť klasický album, ale keďže kapela mala zaplatené na rozdiel od debutu namiesto dvoch dní až dva týždne v štúdiu, hrala a hrala a zrazu toho bolo dosť aj na dve platne. Ako sa vyjadrili niektorí členovia skupiny, improvizácia bola všetkým. Kapela veľmi neskúšala, považovala to za stratu času, život sa odohrával v bezprostredných momentoch, hudbu nevynímajúc.

Dvojalbum sa vydal smerom k tvrdému rocku, pričom si zachoval celú tú psychedelickú rozmarnosť známu z debutu. Dlhočizné improvizované kúsky (Yeti (Improvisation)) striedajú menej dlhé improvizované haluze (Yeti Talks To Yogi (Improvisation), Sandoz In The Rain (Improvisation)) a tie preosievajú krátke ostré (The Return Of Rübezahl) i meditatívne, priam orientálne (She Came Through The Chimney), kúsky. Spev sa na albume nenachádza, zato kombinácia ženského a mužského vrieskania, jačania, hulákania a škriekania je všadeprítomná. Nechýbajú dlhočizné inštrumentálne plochy plné skuvíňania gitár a huslí. Keby mala schizofrénia personifikovanú podobu, vyzerá ako kosec na obale a znie ako táto hudba.

Vrcholom albumu sú hardrockové gitarové smršte Archangel Thunderbird a úvodná suita Soap Shop Rock (špeciálne časť Halluzination Guillotine) má v sebe asi najvydarenejšiu dávku tvrdej psychedelickej nálady, akú kedy v rockovej hudbe ktokoľvek nahral na nosič. Plus ju dopĺňajú kompulzívno-poruchové husle.

Definícia krautrocku je tekutá a neuchopiteľná ako ortuť, avšak tu ju máme pekne napasovanú v teplomere, poslušne merajúcu škálu teploty okolia. Viete, čo je prča? Tento dvojalbum bol prvým serióznejším nemeckým prienikom do britského povedomia a v časopise Melody Maker o ňom napísali, že „Amon Düül II je prvou nemeckou kapelou, ktorej muzika sa môže považovať za samostatný príspevok k medzinárodnej pop kultúre.“ Presne tak! To, čo dnes vnímame ako underground, bolo počiatkom 70. rokov bez problémov označované za súčasť popu. Samotná skupina sa k tomuto termínu hlásila, hoci jej korene boli undergroundové, práve na Yeti sa rozhodla spievať konečne aj slová, nielen citoslovce a zároveň svojou muzikou osloviť aj širšiu verejnosť.

Samozrejme, žiadny singlový hit sa nekonal, jej popularita bola skôr komunitná. Nič to nemení na skutočnosti, že Yeti je asi najlepší album skupiny a keď mám náladu na psycho podobu krautrocku, je pre mňa jasnou voľbou. Aj keď je druhá platňa predsa len príliš psychedelicky rozdrobená, než aby som dal plný počet hviezd.