Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.10.2011

Nie je žiadnym tajomstvom, že milujem staré, zaprášené diela, ktoré s pôžitkom gurmána obiehajúceho každý zapadnutý kút sveta, aby mohol ochutnať kôru stromu s pavúčími nožičkami korenenú výťažkom z miestnej variácie na polmetrovú stonožku, nechávam pôsobiť na najvnútornejšiu esenciu mojej existencie. Žiadna vyfabrikovaná produkcia súčasnosti na toto nemá, nech je akokoľvek kvalitná. Za Big Sleep vďačím Esoteric Recordings (budiž jej večná sláva, kiežby podobných zanietených vydavateľstiev bolo čo najviac), spôsobila mi okamžité chvenie (spojené s túžbou, nie s rýchlym presunom na toaletu) a púšťanie albumu Bluebell wood je pre mňa malým sviatkom. Prečo?

Citlivý klavírny úvod, do toho jemný spev, orchestrácia, skladba Death of hope stavia na nálade a atmosféra je rozhodne milá i smutná zároveň. Absurdný papapapá dupavý úsek ma vždy šokuje. Podobne pokojná skladba Odd song obsahuje nádherné organové a klavírne pasáže, ale gro leží na minimalistickej akustickej gitare a presvedčivom vokálnom prejave (tipujem ho na Pickford-Hopkinsa), počúvať celok mi robí strašne dobre. Navyše sa v nej na chvíľu rozbehne aj gitarová medzihra. A jesenné uspávanie pokračuje aj v parádnom rockovom slaďáku Free life. Zdvojené gitary, mohutný organ, čo dodať. Pochmúrnejšia Aunty James využíva okrem „sixtýsového“ refrénu aj bubeníka a jeho rytmičák a predovšetkým bublajúcu basu. Renesančný úvod Saint & sceptic milujem, navyše, nastúpi kvákajúca podmazová gitara, prehnane oduševnený spev, takéto slaďáky mi rýchlo prirastajú k srdcu a zabraňujú infarktu. Psychedelicky rozohrané sláčikové medzihry sú božské, rockové, džezové, klasické a všetky ostatné inštrumentálne odvolávky tvoria z tejto skladby vrchol albumu. Jedenásť a pol minúty trvá titulná skladba Bluebell wood, čiže je jasné, že dôjde na všetko, čo skupinu zdobí (pokoj, klavír, jemný spev, ale i nejaké tie dychové i sláčikové nástroje si prídu na svoje). Postupné rozvíjané gitarové a klávesové témy pod kotlami, ktoré bubeník oprašuje drevorubačsky, ale svojim spôsobom fajne, patria k tomu najlepšiemu, čo skupina ponúka. Wishbone Ash by sa nemusela hanbiť za niektoré zdvojené gitarové vyhrávky (však si ich Pickford-Hopkins vzal aj do skupiny Wild Turkey) a v najvypätejších chvíľach je to priam hard rock. Po zdrvujúcom závere pôsobí sladká vec Watching love grow takmer neprístojne, veselý rokec When the Sun was out to už iba pohodovo zakončí.

Nedá sa povedať, že by išlo o nejakú divokú, nebodaj inštrumentálne rozprestretú hudbu (hoci oboje je tu prítomné), vkusné budovanie nálad, pokoj a dávky melanchólie sa rozlievajú celým dielom a na sychravé večery je to niečo ako balzam na dušu (a nie soľ do rán, to si stačí pustiť MTV). Dobrý dobový album ohodnotím tromi hviezdami, je to jednoducho správna raritná perlička, ktorá obohatí život, bez nej by síce o nič neprišiel, ale s ňou rozhodne nič nestratil, naopak, získal.