Reakce na recenzi:

hejkal - @ 15.02.2014

Saturation Point je druhý album z produkcie skupiny Darryl Way’s Wolf, opäť z roku 1973.

Ak si myslíte, že skladba The ache bude bolestivá, tak sa mýlite. Nasekané poryvy nárazového vetra uvádzajú full forte kapelu, v ktorej sú husle vždy prvé, a to aj v momentoch, keď hrajú napríklad iba bicie. Aby si aj hard rockeri prišli na svoje, nastúpi skladba Two sisters, ako pri debute, aj tu sú spevy jemné ako trojvrstvový parfumovaný toaleťák, čo však neprekáža. Basové temno vyvažuje clivú náladu baladickej nádhery Slow rag. Tie husle jednoducho žijú a trpia. Market overture ponúka priam klasicistickú náladu, akurát je to správne nabudené, žiadna akademická tortúra sa nekoná. Gitara zavlečie náladu kamsi k fusion, rýchle prsty á la Rýchloprstí budia rešpekt nielen v Káčerove. Aj tak je však najlepšou pasážou dupáková scéna s husľami. A na počiatku bol rock. A bol riadne tvrdý. Game of X v tom má jasno a až ju budete počúvať, rozsvieti sa aj vám. Dokonca aj spevák iba čosi aáka, aby nekazil dojem inštrumentálky. Tie albumu dominujú, titulná skladba Saturation point je ďalšou z nich, pohybuje sa v meditatívnych tôňach, aj keď pridá, tak sa vlečie, tém strieda toľko, že by z toho dokumentaristom preskočilo a album uzatvára Toy symphony. Tá je napínavá ako rukojemnícka dráma a núka mäkkosť Skalistých hôr, čoby lôžka bez karimatky. Nech žijú husle!

Som rád, že na CD sú aj singlové bonusy, gitara rozbehne svieži inštrumentálny kúsok A bunch of fives, ktorý mi trošku pripomína James Gang. Aj Five in the morning rázne buráca, pričom dbá na chytľavú melódiu, kde sú tie časy, kedy sa single mohli vydávať v inštrumentálne podobe. Raperi by trpeli. Two sisters nemôže nič pokaziť, opakovanie je matkou múdrosti.

Majstrovskí hudobníci sa zabávajú. A taký je aj výsledok.