Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.11.2011

Jasné, 60. a 70. roky som nemal šancu zažiť, ale som rád, že som sa začal od polovice 90. rokov motať okolo hudby, a tak som zachytil vlnu obrodenia, kedy na cédéčkach začalo vychádzať množstvo raritných skupín tých dôb. Často takých, ktoré sa do pozornosti okolia môjho otca nemali šancu dostať. Bola to zábava. Nabehnúť do Roxy, kúpiť novinku od Repertoire alebo nejakej pirátskej značky (Fox Records a pod.), dôjsť domov a s výkrikom: „Pozri, čo mám. Nepoznáš?“ sme začali otcovsko-synovskú seansu. Nostalgia je slovo, ktoré určite vymysleli pre takéto spomienky. V roku 2000 takto vyšiel aj počin Breathe awhile od Arcadium.

I'm on my way sa vyznačuje pomerne zastretou psychedelickou náladou, nejde ani o ohromujúce inštrumentálne výkony a tobôž o nejakú rafinovanú kompozičnú zdatnosť. Často si len tak hmkavo plynú monotónne plochy, v ktorých sa občas ozve dobová „kyselinová“ sólová gitara a bicie aby človek hľadal pod mikroskopom. Mám rád okamihy, kedy sa z toho vylúpne full forte hard rock (koniec skladby). Najradšej mám však ráznu pecku Poor lady. Hammondky a naliehavý spev ju vhodne dopĺňajú. Rockovejšie znejú aj veci ako Walk on the bad side alebo Woman of a thousand years. Rockový slaďák s vybudenými plochami Change me je lahôdkou pre každého 60’s/70’s rockera. Tvrdá vec It takes a woman a záverečná dlhometrážna skladba Birth, life and death sa v rinčiacom rockovaní tiež vcelku vyžívajú, takže nemôžem nič vytknúť. Druhá menovaná navyše ponúka pomalú citlivú spevnú pasáž, akoby vypadla z albumu Vanilla Fudge.

Singel Sing my song udiera na pokojnejšie tempo, sladkobôľny prejav, skrátka, snaha o hit sa nezaprie. Béčko Riding alone je na tom tradične lepšie. Psychedelický sound známy zo skladby Dragonfly od Fleetwood Mac nemá chybu.

Toto dielko nepočúvam často, ale občas, ako dnes, privanie pohodu a spomienky. A preto pridávam protekčnú hviezdičku.