Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.10.2013

Kým prvý album skupiny Ram Jam mal v sebe určitý prekvapivý potenciál (Black Betty, High steppin’), pokračovanie s galerijne zameraným názvom Portrait of the artist as a young ram sa orientuje na čoraz neúprosnejšiu dobovú vlnu bez nejakých vybočení.

Stále je to v podstate gitarový hard rock, ako dokazuje hneď úvodná vypaľovačka The kid next door s ostrými sólami, ktoré potešia hlavne v záverečnom gradovanom refréne. Na prvom albume nebolo po baladách ani pamiatky, túto marketingovú chybu nahrádza skladba Turnpike. Pravda, darí sa jej to iba spolovice, rýchlejšie refrény sú prítomné a celkovo z toho dosť cítiť koniec 70. rokov. Plus tu znie klavír, na debute vec nevídaná-nepočutá. Wanna find love utešene južansky rockuje, Just like me víta novú vlnu obťažkaného metalu, o Hurricane ride nevraviac. Niečo pre masy núka Saturday night, metlákom je určená kovová smršť Runaway runaway a zeppelínistom sa určite zavďačí posadená rifovka Please, please, please (please me), ktorá je prekvapivo krátka. Metalicky zaodetý kúsok Gone wild dopĺňa ešte posledná skladba albumu Pretty poison a s kapelou Ram Jam je šlus.

Albumu chýba tá nasekaná atmosféra z debutu, ktorá z každej skladby spravila lego. Oproti tomu viac tlačí na pílu, gitary režú priestor s vervou mäsiarov pred záverečnou, celý je strašne prierazný, ale to je všetko. Rozhodne sa však dá počúvať.