Reakce na recenzi:

hejkal - @ 29.12.2011

Je zaujímavé sledovať, ako sa na prelome 60. a 70. rokov v plánoch vydavateľov zjavovali v podstate tínedžerské skupiny hrajúce rock. Bez rozmýšľania mi napadá nemecká skupina Ainigma alebo práve Clear Blue Sky. Trojica výrastkov, ktorá po bluesovej vlne nasala počiny Black Sabbath, Led Zeppelin alebo Deep Purple a rozhodla sa byť ako ony, navyše sa jej podarilo, možno netušiac, stať sa odpoveďou na lomoz praktizovaný najmä drsnými partami z USA.

Gitara, basa, bicie, esencia hard rockovej prirodzenosti od čias Cream, k tomu azda ani niet čo dodať. Debutové dielko obsahuje päť skladieb, pričom prvá z nich, Journey to the inside of the sun, sa delí na tri samostatné časti. Chrchľavý úvod Sweet leaf sa premení na nejaké podivné hard rockové boogie, spev nikde, iba žeravá gitara sóluje o sto šesť. V pozadí občas znie aj nejaký klavír (podľa Chrisa Welcha, ktorý písal medailón do bookletu, šlo v prípade klávesov o nejakých štúdiových hráčov). Strieda sa aj niekoľko motívov, aby to nebolo jednotvárne, a naozaj, tento pocit u poslucháča absentuje. Drsňácky riff v The rocket ride je násilne prerušený akýmisi stop-time momentmi, ozve sa spev, jednoducho sa tu bavíme o hard rocku ako remeň. Na jeho konci človek dokonca zistí, že tam škrípala aj nejaká čistá gitara. Ale trojkompozícia frčí ďalej, v I’m comin’ home je okrem nánosu hrdze pilovanej zo strún aj niečo ako pohupujúci sa rytmus. Dlho to netrvá a prichádza druhá skladba albumu, miernejšia (ale iba o chlp, nejakú baladu nečakajte) You mystify s bluesovo zafarbeným refrénom. A občas dôjde aj na citlivé vybrnkávanie, fakt, nekecám. Balada partí neodmysliteľne ku každej správnej 70’s hard rockovej parte, Clear Blue Sky sa k tomuto stavu najbližšie dopracovala v skladbe Tool of my trade. Tajuplné vybrnkávanie (dokonca akustika) zaznie aj v úvode My Heaven, ale je jasné, že pôjde o niečo iné, než slaďák. Kombinácia náhlych výbuchov energie a zlovestných motívov (občas mierne orientálnych) mi dáva za pravdu, najmä v neskutočne príťažlivom škrípajúcom gitarovom sóle. No, dosť bolo pomalších kúskov, na záver je tu Birdcatcher, sekaná a nekompromisná záležitosť, v ktorej dokonca zaznie flauta!

Limitované vydanie od Repertoire z roku 2005 má skvelý zvuk, čo prispieva k ľahkému hodnoteniu. Lomoz bez nejakého sofistikovaného marchrovania za plný počet.