Reakce na recenzi:

alienshore - @ 08.04.2013

Švédska scéna mala vždy svoje špecifiká hlavne čo sa týka tvrdej metalovej hudby. Americké death metalové kapely šli viac po technike a Švédi zase po tvrdosti. Chrastiace gitary sú synonymom švédskeho metalu. Katatonia sa na tomto albume nebezpečne blízko približuje famóznym Opeth. Dôvodom je hlavne ťažká melanchólia v melódiách a inštrumentálna zdatnosť. Trinásť skladieb ponúka v každej jednej inú pocitovú zložku a hlavne perfektné nápady, ktoré sa suverénne valia cez reproduktory. V skutočnosti sú to normálne songy, ale sú tak prepracované že je poslucháč úplne ponorený do hudby a hltá každý jeden rytmus.

Atmosférický progresívny metal s kvalitným derivátom silných melancholických liniek, takto sa dá asi charakterizovať toto skvostné dielo. Album je na začiatku v skladbách Ghost of the Sun a Sleeper celkom nenápadný, ale obe majú veľa pocitov a kvalitné prevedenie. Pravý muzikantský orgazmus nastáva pri Criminals s úžasnými náladami a heavy gitarami. Takto sa spúšťa lavína nádherných songov, ktoré doslova prehrmia cez moje vnútorné emócie. Pomalšia nádhera A Premonition je tak citlivá, že sa to už viac ani nedá. Tvrdé gitary s rytmikou odpália spevákove výlevy. Ťažko je rozoberať jednotlivé skladby, sú to proste majstrovské diela kde na malej ploche sa deje pomerne veľa vecí. Burn the Rememberance je najdlhšia zo všetkých a sú tam aj jemnejšie pasáže a aj tie tvrdšie náladotvorné plochy. Koniec hýri farbami a tvrdosťou. Je tu aj niekoľko zaujímavých aranžérskych fínt alebo elektronických výplní, ktoré slúžia k prospechu celého albumu. Niečím takým je obdarená aj napr. Walking By a Wire s veľmi peknou dynamickou štruktúrou a melódiou. Complicity a Evidence sú ďalšie nakladačky s výborne rozvrstvenou rytmikou a bzučiacimi gitarami, nad ktorými sa vznáša harmonický a zároveň dráždivý vokál. K neskutočne krásnej skladbe Omerta nemám slov, za takúto vec by sa nemusel hanbiť ani Mikael Akerfeldt z Opeth. Inštrumentálka Inside the City of Glass ukončí album veľmi pochmúrne s temnejšími gitarovými plochami.

Za obdivuhodné tu považujem samotný skladateľský prístup. Katatonia sa na tomto albume trafila niekde do stredu medzi melódiami, tvrdosťou a inštrumentálnou precíznosťou. Tento vyvážený pomer je veľmi vzácny a je tu prítomný takmer na celej ploche tohto počinu. Viva Emptiness je z môjho pohľadu vrcholným dielom tejto veľmi kvalitnej metalovej formácie. Spoločné turné Opeth a Katatonia v roku 2013 len potvrdzuje hudobnú spriaznenosť týchto dvoch kapiel.