Reakce na recenzi:

Publius Enigma - @ 05.02.2014

The Dark Side of the Moon.

Album, ktorý zmenil svet. Po prvom marcovom dni roku 1973 už nikdy nebola hudba taká, ako dovtedy. Nerád by som písal, ktoré albumy sú pre mňa najdôležitejšie, pretože sa to mení ako ponožky. Ale musím napísať, že práve túto LP vždy do tej kategórie zaradím. Čím to bude? Možno aj preto, že som si k celej platni vytvoril na základe textov svoj príbeh o živote jedinca. Dovolte mi ho predstaviť... (ku muzikantskej dokonalosti sa snáď vyjadrovať nemusím, písal by som samé neobjektívne superlatívy :)

Speak to Me/Breathe. Máme tu úvod. Ihla gramofónu sa pomaly zarieza do prvých drážok čierneho plastu, a ozýva sa tlkot srdca. Začiatok nového života... zvuky ľudí, prístrojov, pokladní, smiech šialenca až po naliehavý ženský spev. Žeby predvídanie toho, čo jedinec zažije? A máme tu prvý akord... Floydi v celej svojej žiare, prvé čo ma ovalí je dokonalý zvuk diela. A máme tu spev - Dýchaj, dýchaj čistý vzduch.... Akoby vnútorný hlas jedinca v dvoch minútach objasnil podstatu bytia. Nestíham si ani vydýchnuť a prichádza On the Run - jedinec je vhodený do spoločenskej mašinérie. Honom za materiálnom, za objektami duševne nepodstatnými ale aj za objektami potrebnými. Človek uteká a uteká, v hlave má zmätok. VCS3 a koláže stereofónnych vzruchov a zvukov iba umocňujú atmosféru... Po troch minútach zhonu nám pieseň Time/Breathe Reprise opíše podrobne podstatnosť času života. Vo mne sa vždy bije pokojná a ležérna atmosféra so trpkou pravdou, ktorú text skladby (a odkaz na čistý vzduch) prinášajú. Obrovská bezmocnosť jedinca. Utieka sa ku viere v niečo čo ho prevyšuje, tvorí si vlastné predstavenie na oblohe, vlastnú modlitbu tvorcovi - spev v The Great Gig in the Sky akoby opisuje nádheru nepoznaného, nekonečný Vesmír a náš osud, ktorý všetkých čaká. Smrť. Po konci prvej strany som emocionálne a duševne vyprahnutý na úkor absolútneho zvukového a hudobného blaha, a áno, stojí to za to. :)

Cink! Money. Zvuk pokladníc a rytmicky netradičný motív jedincovi prezrádzajú potrebnosť, alebo skôr žiadanosť peňazí a majetku. Je to znovu šesťminútový súhrn tématiky mamonárstva a ja skladám klobúk pred tvorcami tohto majstrovského diela. Rock strieda pokojná melódia, odvrátená strana mesiaca kapely. Us and Them je postavená na medziľudských vzťahoch, ich odlišnosťami a spoluvlastnosťami. Pravdupovediac, pochopiť tento text trvá veľmi dlho, minimálne v mojom prípade tomu tak bolo. Ku koncu skladby na mňa znovu dolieha ten pocit ako pri konci prvej strany albumu. Mrazivý chlad a naozajstná úvaha o vlastnom živote. Na odľahčenie prichádza inštrumentálna Any Colour You Like. Otázka znie, akú farbu si naozaj prajeme? Farbu šťastia, farbu lásky, farbu nádeje...? Keď ich zmiešame dohromady, nevznikne nám dúha, ale táto pieseň. Znovu a znovu tvrdím, že pointa nemusí byť výlučne iba v slovách. Je častokrát zachytená aj v notách, ja ju tam určite počujem.

A čo ďalej? Keď postavíme jedinca voči základným faktorom života, ktorými sú čas, smrť a vzťahy a zmiešame ich so základnými ľudskými potrebami ako viera, peniaze a láska, častokrát šalieme od absolútnej bezmocnosti. V Brain Damage jedinec šalie a rozpráva o svojich vlastných predstavách budúcnosti. Stretneme sa na odvrátenej strane mesiaca...

Koniec patrí Eclipse. Zatmeniu celého ľudského bytia. Fakt, že život jedinca je oproti celému vesmíru absolútne nepodstatný, je tu zhromaždený do jednej jedinej minúty. A zostáva len tlkot srdca jedinca, tlkot srdca, ktoré drží jeho vlastný život v dvoch prekrvených komorách... Nie je žiadna odvrátená strana mesiaca, v skutočnosti sú obe odvrátené. Koniec príbehu je na každom z nás...

Naschvál som sa v celej recenzii varoval opisu hudby a atmosfér (možno až na pár momentov pri prvej strane), aby som zachytil dokonalosť textu, ktorý napísal Roger Waters. Jeho nadčasovosť dodáva aj po štyridsiatich rokoch sviežosť tomuto dielu, hudba a zvuk sú bezchybné, nemám k ním čo napísať. V kocke, jeden z najgeniálnejších a nejpodstatnejších výtvorov jedinca v hudbe. Opus magnum.