Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.02.2012

Aj medzi jednoalbumovými kapelami sa občas nájde nejaká, ktorá mala na viac.

S nástupom rifovej drsňárny niet pochýb o tom, že skladba Freedom udáva ráz celému albumu a krásne ukazuje, o čom je hard rock v podaní nemeckej skupiny Dschinn. Je o prehnane teatrálnom speve nebrániacom sa ani chrapčaniu, nářezových eskapádach gitarových rifov i sól a v neposlednej rade aj o mohutnej priamočiarej rytmike. Až sabbatovská ponurosť skladby Fortune sa mieša s párplovsky poňatým slaďákovým spevom, je to fajnová kombinácia. Parádna sekaná skladba I'm In Love sa vyžíva v speve podkreslenom bicími, čo je strašne "kúl". Zmršené swingové vsuvky (aj v sólach) sú rovnako zaujímavé. Ďalšia temná parádička Train nezaprie jednak "strangekindofwoman" boogie korene a druhak gýčové spievané refrény. A harmonika je priam ľúbezná. Šamanská blbinka Let's Go Together je podivným spôsobom chytľavá, hlavne, keď sa pridá gitara. Ale aj tak je to na hranici znesiteľnosti. Kúzelný slaďák Smile Of The Devil stojí na spevákovi, ktorý si z toho robí evidentne prdel, ale je to fajn. Nasleduje návrat k podlahovému hard rocku v podobe I Wanna Know. Naliehavejší kúsok Are You Ready sa počúva ľahučko, obzvlášť, keď nastúpi motácka basová figúra pod psychedelickým sólom. Záverečná vec For Your Love klame názvom, yardbirdsovská skladba doznala značných zmien, hneď na začiatku to rozbalí kvákadlová gitara, potom sa síce pripomenie sloha, nič to však nemení na tom, že ide o svojskú verziu. A dobrú.

Keďže Second Battle na CD narvala prakticky ešte jeden ďalší album bonusov, nemôžem ich opomenúť. Najprv je tu skladba Rock’N’Roll Dschinny, ktorá si odbila premiéru na kompilácii značky Bacillus Records. Má drsne plechový sound a vzletnú melodickú gitarovú vyhrávku, ale inak uháňa nekompromisne vpred.

Pred Dschinn sa kapela volala Dischas a nahrávky z rokov 1970-1971 ponúkajú v podstate podobnú produkciu. Spevná skladbička Hear What I Say nezaprie určité hard rockové pnutie (a mexické westernové reminiscencie), Come On Come Back využíva akustickú gitaru, ale aj tak je to rázny počin s určitým popovým nádychom. O Let’s Go Together som už písal, táto skoršia verzia je menej učesaná, a teda o chlp znesiteľnejšia. Vytvrdená sekaná skladba Never, Never mi reže, opäť sú bicie dominantným prvkom slohy. Creamoidná pecka Take Me Back znie, akoby Bruce výrazne ochripel. Zhurta si to šinie Hurry Up, ešte vyšinutejšia je skladba Woman a celý blok uzatvára harmoniková veselica Road Tune.

Ale to stále nie je všetko!

Na záver je tu zopár zachovaných nealbumových skladieb od Dschinn, a síce mŕtvolná Can’t You See, vyrevovaná Give Me A Little Love a hymnická Day After Day. Zmienený trojlístok má dosť mizernú zvukovú kvalitu, ale historikom určite ulahodí.

Dschinn môžem s pokojným svedomím odporučiť každému milovníkovi hard rocku zo starej školy.