Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.03.2012

Navzdory presvedčeniu niektorých tiež rockerov sa dá hrať rocková hudba i bez gitary. Príkladov je mnoho, jeden z nich sa volá Aardvark. K albumu som sa dostal na popud Merhauta, problém so zháňaním dospel do štádia, že som zakúpil japonské vydanie, ktoré bolo vyprodukované v klasickom plastovom obale.

A že to poriadne vrčí a cerí zuby, dokazuje už aj úvodná podmračná skladba Copper sunset. V závere sa tí bystrejší dopočítajú až do troch a už je tu klavírnejšie odľahčená pieseň Very nice of you to call. Keďže kapela nikdy nemá istotu, či jej publikum zatlieska, pre istotu si tlieska sama. Lalákanie v závere si viem predstaviť ako koncertne natiahnutú komunikáciu s publikom. Ale už je tu creamovský nástup Many things to do, rozhodne sa nemôžem vyznať z nejakej nudy, tak je to podarená skladba. Zahuhlaný spev a nejaké tie pokusy o kompozičné vyhrávky bicích a klávesov pekne pospolu, to je cukrovo refrénová záležitosť Greencap. Zadumaná sólová časť nemá chybu. Ako na pohrebe si pripadám pri úvodnom cnení v skladbe I can't stop. Následne sa zdá, že neboštík z truhly vyskočil a uháňa preč, čo tak pobavilo miestneho barového pianistu, že si rýchlo čosi zahral. Monytypythonovský popevok obsadil dominantnú rolu v prvej polovici skladby Outing. Väčšiu časť skladby, ktorej o redukčnej diéte nikto nikdy nič nepovedal, zaberá psychedelické stonanie, kvílenie, hučanie i bučanie prítomných nástrojov, tak nevravte, že som vás nevaroval. Citlivky sa isto potešia podmanivému kúsku Once upon a hill a na záver sa klávesy chrámovo ponaťahujú v niečom, čo sa volá Put that in your pipe. A že je to divoká klasicistická rocková metelica, o tom nepochybujte.

Skvelý album nielen do suchopárnej poličkovej zbierky, ale i do života! Bacha, ak bez zvuku gitary ani nerozdrapíte oči, nieto ešte aby ste vykonávali nejakú potrebu, nie je to nič pre vás.