Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.03.2012

Toto bol môj prvý kontakt so skupinou Ibis, keď som si v roku 2009 alebo 2010 (už si presne nepamätám) kúpil krabičku zo série Progressive Italia gli anni ‘70 vol.2, v ktorej sa nachádzal.

Drsnejší nástup uvedie melodramatickú skladbu Premessa, ktorej pristane spevná taliančina. Je pomerne krátka, tichý úvod Narratio sa prevtelí do parádnej hard rockovej veci. Prekvapujúco je na album zaradená aj pieseň pomenovaná Dedicated to Janis Joplin, čo je vlastne v určitých momentoch balada a v iných zasa nakysnutá verzia skladby Piece of my heart. Asi nikoho neprekvapí, že je spievaná drsne a anglicky. Art rockovo obalená Passa il tempo má pekné akustické i klávesové pasáže, spev je jemný. A krehkosť si zachováva i symfonicky vzletný kúsok Ritrovarci qui s podmanivým špinavým gitarovým sólom. Strada si opäť niečo potichučky vyhráva, aby sa následne rozbehla k dominantným klávesovým i spievaným pasážam. Vôbec si tento album na kontraste ticha a hlasnosti dosť zakladá, meditatívne sólové pasáže mi dávajú za pravdu. Druhá anglicky spievaná vec na doske je Keep on movin', rázny a rozmanitý to kúsok. Záverečná skladba Noi je totálne hard rockovo nabudená, čo dodať.

Ide o skvelý album podobný eskapádam New Trolls. Drsnejší art rockeri i neortodoxní hard rockeri jeho kúpu neobanujú.