Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.03.2012

Julian Jay Savarin a jeho sólový album Waiters on the dance si pamätám podľa obalu z katalógu, ktorý sprevádzal niektoré disky vydavateľstva Akarma. Následne som sa stretol s pomerne uznanlivými reakciami na nete a nešlo odolať. Zmienený kúsok som si kúpil od jedného miestneho prispievajúceho, ktorý sem už nepáchol celú večnosť. A následne som sa dostal aj k predchodcovi, ktorým je zoskupenie Julian's Treatment a album A time before this.

Chrámovo znepokojivý úvod nahradí pomerne vzletná kombinácia klávesov a gitarových melodických zdôraznení. Príjemná nálada sa šíri celým albumom, dokonca nemožno dosť dobre popisovať skladbu po skladbe. Spev je rozhodne v menšine, ale keď sa zjaví, je povznášajúci. Speváčka Cathy Pruden sa prvý raz ozve vo Phantom city a znie vskutku monumentálne. Veľkým kladom atmosférického predstavenia je aj drsnejší kabát, ktorým sa miestne art rockové ambície prezentujú. Nechýba ani dobovo nadužívaná flauta, čo dodať. Vrcholom albumu je desivá The black tower nasledovaná neopakovateľnou černokňažníckou paňou menom Alda, dark lady of the outer world. Škoda, že záverečné hard rockové kvílenie netrvá dlhšie. Bez hanby priznávam, že A time before this na mňa pôsobí ako afrodiziakum, nie, že by som túžil po afro účese, či návšteve afrického kontinentu, jednoducho ma opantávajú príjemné pocity, čo je, verte-neverte, pôžitkárstvo, akého sa nemienim len tak vzdať. Máloktorá muzika sa môže pochváliť silnejšou atmosférou, aj keby ju rovno hralo stádo kulturistov (alebo kulturistiek, oboje by skôr odpudzovalo, aspoň mňa). Gradácie striedajú pády, snímam svoj pomyslený klobúk a vysekávam poklonu, hoci nemám po ruke sekeru.

Takáto hudba sa dá s pokojným svedomím označiť za majestátnu. A nasledujúci kúsok je ešte lepší.