Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.04.2012

Debut anglickej skupiny Foghat nepatrí k tým, o ktorých by sa siahodlho spievali ódy, však po ňom domovská krajina ani nepáchla a musel sa ísť presadiť do USA. Pár slov mu však venujem. Zaujímavé je, že odklon od staromilsky bluesovo orientovanej minulosti si členovia skupiny v pohode dovolili a vôbec sa netajili zámerom uspieť v širšom éteri. História ich rozhodnutie rozhodne nepoprela, i keď sa na starom kontinente po kapele zľahla zem.

A že sa dá klasické bluesové číslo poňať ako hard rock, o tom presvedčuje hneď úvodná skladba I just want to make love to you. Priamočiara rytmika podporuje rozkošatené gitarové orgie, mňam. Jednoduché, ľahko zapamätateľné pesničky dominujú celému albumu, príkladom za všetky je hoci Trouble trouble. Zaujímavé je, že si Peverett a spol. opakovane zahrali i nahrali skladbu Leavin' again (again), ktorá bola v drsnejšej podobe prítomná na albume Looking in od Savoy Brown. Aby sa nikto nevystrašil, tak sa zavedená formulka spevného rocku aplikuje aj v piesni Fools hall of fame. Určitý náznak niečoho viac prináša Sarah Lee. Má síce vtieravú vybrnkávanú atmosféru, ale zároveň má v sebe kúsok tieňa na preslnenom obzore. A to sa mi páči. Um-ta, um-ta, odbíja cestovnú horúčku Highway (killing me), aby následne troška rock'n'rollu prežiarila ťažkú oblohu. Berryho hit Maybelline by som uvítal skôr ako koncertné spestrenie, než ako albumové zaplnenie prázdneho miesta, ale čo už, má to švih. A v náladovom tempe ostaneme i pri melodramaticky zadýchanom kúsku A hole to hide in. Výpravná dumka Gotta get to know you príjemne graduje a bez obáv sa dá povedať, že prvá s poslednou skladbou sa vydarili.

Neambiciózne dielko pohodového rádiového gitarového rocku s prímesou blues, ktoré však neobsahuje žiadnu naozaj výnimočnú skladbu. Aj keď to vôbec neprekáža.