Bang - Bang (1972)
Reakce na recenzi:
Jardo - @ 06.03.2016
Mojej pozornosti, ako milovníkovi stariniek, neušla ani táto americká výbušná partia - Bang.
Od začiatku je jasné, že sa tu bude servírovať tvrdá rocková hudba, čo badať už úvodnom drsnom kuse menom Lions, Christians. Ešte radšej mám razantnú hardrockovinu The queen, kde sa tvrdé riffy sekajú jedna radosť. Nemôžem si pomôcť, ale keď počujem väčšinu dnešných kapiel hrajúcich tvrdú rockovú hudbu, nejako im to nemôžem uveriť. Cítim z toho nielen nejaké prehnané siláctvo, ale predovšetkým samoúčelnú „tvrdosť pre tvrdosť“, čo sa mi pri týchto kapelách prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia nestáva a bodka. Nasleduje balada Last will a ako neverím rečičkám o slobode človeku zotročenému nezmyselnými vášňami, tak týmto „tínedžerom“ nemôžem zasa uveriť pokus o túto baladu. Nepíšem to preto, že sa na hardrockovom albume zrazu objavila „mäkkota“ – to vôbec nie je dôvodom, veď napríklad krásnu akustickú baladu Lady lake of innersfree považujem za vrchol, inak drsnej nahrávky Kingdom come od Sir Lord Baltimore. Spomínaná pieseň mi tu proste nesedí a neznie presvedčivo tak, aby som im to zhltol – radšej mali ostať pri svojich tvrďárňach.
Come with me vracia kapelu do polohy, ktorá im skutočne ide, t. j. poriadne hardrockové riffovanie je späť. Naozaj v nej počuť tapping alebo ide len o (moje) zdanie? Fanúšik tejto hudby si zgustne aj na ráznej Our home a o ťažkotonážnej Future shock ani nehovorím – tá je ukážková. Hardrockovica, kde svoj priestor dostane aj melodika sa volá Questions a podobné možno konštatovať aj o záverečnom čísle Redman.
Kto si tyká s hardrockom, pre toho to bude to pravé orechové.